Sídlisko nie je mesto

Vážená pani akademická sochárka,
ani neviem, kde začať, aby som reagoval na Váš blog. S mnohými Vašimi tvrdeniami, všeobecnými a negatívnymi, nemôžem súhlasiť, pretože desiatky ba až stovky mailov od obyvateľov Petržalky, ktoré denne dostávam, hovoria niečo iné. Ak sa Vám tu nepáči, s tým asi nič neurobím, ale pokúsim sa zareagovať aspoň na niektoré vaše vyjadrenia.
Ja nie som ani investor, ani tu nemám žiadne architektonické aktivity a nič tu nestaviam. V každej časti nášho mesta majú investori záujem realizovať svoje projekty a iste viete, že ich úspešnosť závisí vždy od vlastníckeho vzťahu k pozemku, od územného plánu a od toho, či stavebník splní všetky podmienky, ktoré mu dáva stavebný zákon a nie od toho, kto je kde starostom. Ja nerozhodujem, na aký účel môže byť tá ktorá plocha využitá, to určuje územný plán a ten schvaľujú mestskí poslanci. Takisto nemôžem regulovať to, či tu pribudne papiernictvo alebo predajňa lístkov na MHD... To sa možno dalo za socializmu... Napokon, drvivá väčšina priestorov na terasách, ktoré spomínate, nie je vo vlastníctve ani správe mestskej časti, sú to priestory, o ktorých rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov alebo správcovia. Ani o umiestnení stavby Domino som nerozhodol ja – územné rozhodnutie vydal bývalý starosta Petržalky Milan Ftáčnik. Neviem, o akom projekte parkovísk hovoríte ako o „nepodarenom látaní“ a už vôbec neviem, o akých „projektoch v mojom šuflíku“ hovoríte. Verte, že tam žiadne nemám ani mať nemôžem.
Priestor pri jazere nikomu neberiem, mestská časť mala a má v správe len malý kúsok brehu jazera, nikdy nemala viac, a ten sa snažíme neustále zveľaďovať, dokonca upratujeme občas aj tam, kde by sme nemuseli, práve preto, že nám na tom záleží.
Tvrdíte, že mi nezáleží na chodníkoch, skúsim odpovedať faktami – za ostatné štyri roky sme investovali viac ako pol milióna eur do opráv takmer 10 tisíc m2 terás a 20 schodísk, ktoré k nim vedú. Opravili sme viac ako 6 tisíc m2 chodníkov, výtlkov, obrubníkov, prechodov a parkovísk za viac ako 600 tisíc eur. V mnohých prípadoch práve spolupracujeme s obyvateľmi a logicky budujeme chodníky tam, kde si ich vyšliapu, lebo tak im je to najprirodzenejšie.
Útulok pre bezdomovcov na Vyšehradskej ulici chcelo zriadiť mesto, nie mestská časť, my sme od začiatku protestovali a radšej sme požiadali, aby nám tú budovu zverili aby sme tam mohli zriadiť škôlku. Pani Šandorová, skúste si najprv aspoň zistiť fakty a až potom útočiť!
Vyjadrujete sa aj k farebnosti panelákov – to vlastne urážate všetkých obyvateľov Petržalky, vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si tie farby sami vyberajú – veď je to ich majetok a ich financie, tak ako im do toho vôbec niekto zvonku môže zasahovať?
Na Vaše ďalšie narážky o smotánke, mojom postúpení vyššie (ja sa nikam nechystám) či prázdnych domoch, ktoré stavali súkromní investori sa ani reagovať nedá... A nebudem reagovať ani na mnohé Vaše urážky, obsiahnuté v blogu, snáď len slušne požiadam, aby ste vážili svoje slová.
Píšete, že vám to tu stačí v takom stave, v akom bolo sídlisko pôvodne navrhnuté a odovzdané. Sama si protirečíte, lebo aj medzi tým, čo bolo plánované a čo odovzdané je obrovský rozdiel. Dodnes nebolo všetko urobené tak, ako malo byť. A napokon – asi ste s týmto názorom dosť osamotená, pretože z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý sme realizovali vyplýva, že takmer 70 % obyvateľov Petržalky s trvalým pobytom by chcelo, aby Petržalka bola plnohodnotnou mestskou časťou so všetkými funkciami a infraštruktúrou. Takže len chodníky nám asi stačiť nebudú...

Vladimír Bajan, starosta