Porušovanie zákazu vjazdu na hrádzi

Hausboty sú podľa našich informácií umiestnené na katastrálnom území mestskej časti Jarovce. Prístup je ale z Rusoviec. Mestská časť Rusovce dáva vyjadrenie pre Štátnu plavebnú správu, ktorá ich umiestnenie povoľuje. Pozemky, na ktorých sa nachádza hrádza, nie sú vo vlastníctve mestskej časti Bratislava-Petržalka, ani jej nie sú zverené. Sú vo vlastníctve alebo správe Vodohospodárskeho podniku.
Z uvedených dôvodov nie je zodpovedným za riešenie problému Miestny úrad Petržalka.

Môžem ešte dodať, že aj napriek tomu, že houseboaty sa nachádzajú mimo katastrálneho územia mestskej časti Bratislava-Petržalka a hrádza využívaná ako cyklistická trasa nám nie je zverená do správy, Mestská časť zvolala 21.9.2011 odborné stretnutie dotknutých orgánov (o.i. Slovenský vodohospodársky podnik, Magistrát, STaRZ, Mestská polícia, Policajný zbor SR) za účelom riešenia problémov, ktoré ste popísali vo Vašom podnete. Hlavné témy stretnutia boli:

1. Bezpečnosť na hrádzi – kontrola dodržiavania zákona o cestnej premávke
2. Spoločný postup pri riešení problémov, ktoré vznikajú zvýšeným prejazdom motorových vozidiel k houseboatom (pri ČOV), čím sú ohrozovaný cyklisti prechádzajúci cez MDCC.

Zo záverov a reakcií členov stretnutia môžeme konštatovať, že Mestská polícia má nedostatok príslušníkov na to, aby kontrolovala porušovanie ustanovení zákona č. 8/2009 o cestnej premávke Z.z.. Za policajný zbor SR sa žiaľ nikto nedostavil. Slovenský vodohospodársky podnik ako jeden z orgánov, ktorý vydáva povolenie na umiestnenie houseboatu, registruje problém zvýšeného počtu houseboatov a obmedzuje vydávanie povolení na ich umiestnenie. S prejazdom vozidiel cez hrádzu ako vodohospodárskeho diela zásadný problém nemajú.

Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré uzavrelo zmluvu o využívaní vodohospodárskeho diela na účely cyklistiky a rekreácie je zodpovedné za bezpečnosť užívateľov a ako jeden z pozvaných (poradca primátora a technická námestníčka STaRZ) prisľúbil riešenie tejto situácie.
Zo stretnutia ešte vyplynulo, že situácia okolo uzamykanej rampy vznikla v dôsledku toho, že časť vlastníkov – užívateľov houseboatov chcela riešiť dopravnú obsluhu a vyzbierali finančné prostriedky a časť užívateľov sa neskladala na toto riešenie. Výsledkom je uzamykanie rampy cez spevnenú cestu, ktorú si vybudovala časť užívateľov houseboatov.

Súčasná situácia je taká, že príjazdová komunikácia vedie poza ČOV, popred bufet Granát, kde je osadená dopravná značka C8 Cestička pre cyklistov – toto dopravné značenie o.i. prikazuje cyklistom použiť v predmetnom smere takto označenú cestičku alebo pruh a iným účastníkom cestnej premávky je používanie cestičky alebo pruhu zakázané. Dodržiavanie ustanovení zákona č. 8/2009 je výhradne v kompetencií príslušníkov Policajného zboru SR a Mestskej polície.

Milka Podmajerská
vedúca Kancelárie starostu
Miestny úrad Bratislava-Petržalka
Kutlíkova 17, Bratislava

Riešenie porušovania zákazu vjazdu je v kompetencii PZ SR. Rozdelenie kompetencií pri správe pozemkov a vodných tokov v tejto lokalite je nasledovné. Vlastníkom pozemkov je Slovenská republika, ktorú zastupuje Vodohospodárska výstavba, š.p., ktorá rieši nelegálne zábery územia a vydáva povolenie na ukotvenie plávajúcich zariadení. Správcom vodného toku je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ktorý určuje polohu umiestnenia plávajúceho zariadenia. A treťou organizáciou zastupujúcou Slovenskú republiku je Štátna plavebná správa udeľuje povolenie na státie na vode, osvedčuje hausbót z technického a prevádzkového hľadiska. Mestská časť sa ku konaniu nevyjadruje, uvedené inštitúcie nám neoznamujú začatie ani ukončenie konania, ani vydanie povolenia. Stavebným úradom pre vodné stavby, ktorými sú ukotvovacie prvky, je Krajský úrad životného prostredia. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 môžete od vyššie uvedených štátnych inštitúcii žiadať odpovede na Vami položené otázky.

Ing. Pavel Škodler, starosta mestskej časti Bratislava - Jarovce

V k.ú. mestskej časti Bratislava - Rusovce sa nachádza iba časť Jarovského ramena Dunaja a problémy s hausbótmi v tejto časti nie sú vyostrené, ani neúnosné.

Avšak vzhľadom na to, že MČ Bratislava - Rusovce má isté vedomosti o tejto záležitosti, na podnet reagujeme nasledovne:
Mestské časti ako príslušné stavebné úrady (ďalej len stavebný úrad) podľa § 117 zákona č. 50/1976. Zb o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sú príslušné povoľovať stavby v inundačnom území, ktoré nie sú vodnými stavbami, t.j. konkrétne prípojku elektriny aj s rozvodnými skriňami (v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, resp. v konaní o dodatočnom povolení) a terénne úpravy, ktorými sa zrealizovali prístupové komunikácie k brehu cez lesné porasty (povolenie terénnych úprav).
Podkladom pre vydanie povolení sú vyjadrenia dotknutých orgánov, najmä:
- Krajského úradu životného prostredia v Bratislave,
- súhlas správcu toku – Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.,
- súhlas, resp. nájomná zmluva s vlastníkom pozemku stavbou dotknutého,
- súhlas vlastníka – a správcu zdroja elektrickej energie s napojením a s realizáciou prípojky (káblového vedenia).

Umiestnenie plávajúcich zariadení povoľuje Štátna plavebná správa.
Mestské časti vydávajú podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (teda nie ako stavebný úrad) súhlasné stanovisko k státiu plávajúceho zariadenia, avšak podmieňuje ho splnením podmienok správcu vodného toku (vodnej plochy), ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.

Vyväzovacie zariadenia – tŕne, resp. bitvy (t.j. zariadenia, ku ktorým sa plávajúce zariadenia upevňujú) k jednotlivým kotviskám plávajúcich zariadení, ako aj lávky/mostíky s ukotvením do betónových základov, majú charakter vodných stavieb a ich povoľovanie je v kompetencii Krajského úradu životného prostredia v Bratislave – odd. štátnej vodnej správy.
Úprava brehu vodného toku tiež vyžaduje povolenie Krajského úradu životného prostredia v Bratislave – odd. štátnej vodnej správy.
Vzhľadom na to, že mestské časti nemajú právomoc rozhodovať s konečnou platnosťou o umiestnení plávajúceho zariadenia, nemajú k dispozícii ani zoznam vlastníkov, príp. nájomcov plávajúcich zariadení.

Výrub stromov v území tohto druhu mestská časť nepovoľuje a vykonať ho možno len po vyjadrení, resp. so súhlasom Krajského úradu životného prostredia v Bratislave.

Na terénne úpravy musí byť vydané povolenie stavebného úradu; bez neho ide o nepovolené zásahy. Je to paradoxné, ale MČ nemusí poznať vlastníkov vlastníkov nepovolených terénnych úprav a vlastníkov nepovolených stavieb, resp. ich poznanie musí byť preukázateľné.

V inkriminovanom území platí vysoký stupeň ochrany prírody, z čoho vyplýva, že hlavným garantom ochrany územia sú orgány štátnej správy v oblasti životného prostredia.

V princípe ide o výkon štátom prenesených kompetencií, kde je priama kontrola občanov pomerne zložitá.

Tento rok sme zaznamenali viacero podnetov k problematike hausbótov, hoci primárne nejde o k.ú. MČ Bratislava - Rusovce. Viaceré podnety očakávajú jednoduché až zjednodušené riešenie, napr. v podobe vydania rozhodnutia o okamžitom odstránení stavieb. Bohužiaľ, toto očakávanie nie je dostatočne reálne.

Pokiaľ ide o prvú otázku - pohyb áut - MČ Bratislava - Rusovce ju posunula na PZ SR.

PhDr. Oľga Gáfriková
prednostka
Miestny úrad Bratislava - Rusovce