V Bratislave je solenie chodníkov a ciest zvrhlou záľubou. Soli je na chodníkoch viac, než na slaných rožkoch. Soľ poškodzuje majetok obyvateľov (obuv, autá, ...), trpia zvieratá (psi na prechádzkach), sú poškodzované prostriedky mestskej hromadnej dopravy (cestujúci prinášajú soľ na svojich topánkach, vo vozidlách MHD sa sneh roztápa a na podlahe vzniká slaný povlak), ničí stromy a rastliny. Svetlé flaky na priložených ilustračných fotografiácu je soľ, nie sneh. //
Citát z časopisu Hlas Nového Mesta (1/2014): A čím to je, že toľko našich stromov v meste je chorých? // „Na vine je napríklad aj naše bezhlavé zimné solenie. Niekedy priam kydáme soľ rovno ku koreňom stromov, zničíme tak celý ich mikrobiologický systém. A od toho sa odvíja aj bonita okolitej pôdy. Je to úbohosť, nezodpovednosť – v tom máme snáď svetový primát. Že vraj je to neškodná soľ – to je blud! Aj človek priemerne chemicky vzdelaný vie, že soľ v takom množstve musí byť pre biologické organizmy toxická. Pritom snehu je často pár centimetrov, netreba z neho za každú cenu robiť brečku. Všímal som si pri mojich pobytoch v zahraničí, ako sa tam vyrovnávajú so snehom. Spomínam si, že v Kanade ani v Rusku nesolia! Na sneh majú techniku, len v Bratislave ho rozpúšťame soľou. V Montreale som sledoval, ako hlavnou ulicou prechádza striekajúce vozidlo s horúcou vodou – vďaka tepelnému efektu bola ulica zakrátko nielen čistá, ale dokonca aj suchá.“ (Ing. Anton Janitor, PhD.) //
Zo svojich zahraničných skúseností môžem potvrdiť, že v Rusku sa nesolí. Nie je dôvod. Po snehu sa chodiť dá, a sneh sa dá odhádzať/odhrnúť/odmiesť. Stroje nahŕňajúce sneh ihneď do nákladných áut sú bežné. V Prahe je solenie chodníkov zakázané, používajú sa iba kamienky, štrk, piesok a podobné materiály. //
Kategória: chodníky, cesty, životné prostredie.
Lokalita: týka sa celého mesta a všetkých mestských častí, preto umiestňujem na Primaciálne nám.
nemam