31. október 2016
Všetky telefónne búdky v Bratislave predal ich pôvodný vlastník Slovak Telekom, rôznym reklamným firmám. Slovak Telecom sa však najprv zbavil povinnosti prevádzkovať verejné telefónne automaty prakticky v celej Bratislave (SR?), čo bolo prvé svinstvo (áno, trvám na tom, štátom riadené svinstvo), pretože prevádzka verejných telefónnych automatov bola jednou z podmienok privatizácie telekomunikácií. Stalo sa tak so súhlasom štátu, ktorý sa aj v tomto prípade správal ako gauner. Vo Viedni a v každom civilizovanom svete dodnes fungujú verejné telefónne automaty, a to napriek dostatočnému rozšíreniu mobilných telefónov. Nie však u nás, my (štát!) v Bratislave (a v SR) sme tejto (jedinej nekomerčnej) povinnosti telekomunikačnú firmu zbavili a dovolili sme jej, aby predala telefónne búdky súkromným reklamným firmám.
Takže, so samotnými búdkami, žiaľ, mesto nemá nič. To je však iba polovica pravdy. Druhá časť pravdy je, že búdky stoja väčšinou na pozemkoch vo vlastníctve mesta, teda magistrátu, a ten na tomto biznise veselo ďalej, prepáčte za to slovo, "participuje". Namiesto toho, aby sa magistrát (a mestské časti!) starali, aby Bratislava vyzerala aspoň trochu ako normálne civilizované mesto (choďte sa, preboha, pozrieť, aspoň do tej Viedne, tých 15 eur na cestu Vám pošlem, ak chcete, aby ste videli, ako má normálne fungujúce mesto vyzerať), a teda aby magistrát a mestské časti zhodnotili, že takéto (dnes už) reklamné zariadenia do mesta skutočne nepatria (akoby sme reklamného smogu nemali beztak dosť), tak alibisticky, arogantne, s nadutou tvárou budú tvrdiť, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné! Koho súkromné vlastníctvo? Magistrátu? Pretože ten väčšinou vlastní pozemky pod bývalými telefónnymi búdkami! To naozaj myslia vážne? Takže toto je to druhé kardinálne svinstvo, ktoré sa s bývalými telefónnymi búdkami deje už niekoľko rokov do súčasnosti v Bratislave v réžii magistrátu a v lepšom prípade alibistických a v horšom prípade arogantných mestských častí a ich úradníkov.
mato