Krídlatka japonská

Zodpovednosť za riešenie: MÚ Prievidza

Neriešený
meno
Miro 29. mája 2013

Krídlatka japonská rastie už aj na ulici Clementisa oproti predajni elektrospotrebičov. Onedlho budú uvedené priestranstvo kosiť, krídlatka bude rozmulčovaná po okolí a vďaka svojej reprodukčnej schopnosti sa znova utešene rozmnoží. Sú pracovníci Unipy, ktorí vykonávajú kosenie, poučení, že porasty krídlatky nemajú v žiadnom prípade kosiť ? Zabezpečí mesto postrek a likvidáciu samotných rastlín, ako bolo uvedené v odpovedi na marcový podnet týkajúci sa pohankovca japonského?

29. máj 2013

kakuzo nakamura

Neboj pracovnici Unipy su poučeni a hlavne budu kosit.lebo 20 rokov sa kosilo presne ako noty na bubon raz dlho nič.Trava bola všade po kolena
30. máj 2013

Odpoveď samosprávy

Krídlatku japonskú čiže starší názov Pohankovec japonský sme už na mestských pozemkoch likvidovali aj v minulosti, ale rastlina je na zozname introdukovaných a invazívnych rastlinných jedincoch na svete, to znamená že bola do Európy privezená z ďalekého východu predtým tu nerástla a je nezničiteľná ako napr. Môže sa len redukovať chemickým postrekom 3 x za sezónu a pravidelne kosiť ale kosenie je dvojsečná zbraň, lebo ak sa pokosené steblo neodvezie a ponechá sa na pôde, tak každý jeden kúsok sa zakorení, napríklad aj 10 cm palička sa obrovskou rýchlosťou dokáže rozšíriť. Postrek je však príliš drahý a momentálne nemáme finančné prostriedky na postrek po celej lokalite mesta. Okrem toho postrek nezabráni ďalšiemu šíreniu rastliny. Krídlatka Japonská sa v meste nemulčuje.
Táto rastlina je navyše medonosná rastlina, čo komplikuje celú situáciu. Podľa dostupných štúdií výskumných ústavov (napr: http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/doc/Metodika_www.pdf) zistíte, že ide o nezničiteľnú rastlinu. Buď sa s ňou naučíme žiť, lebo je to živá príroda, alebo budeme vytrvalí a systematickou, postupnou starostlivosťou o verejnú zeleň zabezpečíme postupnú redukciu tejto rastliny.


Unipa+ M. Ďureje
30. máj 2013

Peter

Naučiť sa žiť s krídlatkou japonskou, toto bude určite výrok roka ! To sa potom naučme žiť aj s boľševníkom obrovským alebo so zlatobyľou kanadskou. Nech sa rozšíria úplne všade a potom nám to už môže byť úplne jedno. Choďte sa pozrieť na cestu pod skalou, tam sa krídlatka nekontrolovane šíri už niekoľko rokov a zlikvidovala v okolí všetky ostatné rastliny.

Zrejme je lacnejšie chemicky postrekovať stovky metrov štvorcových ako urobiť postrek malých ohnísk inváznych rastlín. Toto je logika samospráv a vlastne všetkých štátnych orgánov....
30. máj 2013

John Deere

zobrať bager a vybagrovať to do hlbky jeden meter a bude pokoj
30. máj 2013

Gabriel Vogel

len na upresnenie:
podľa vyhlášky MŽP SR č.24/2003 ktorou sa vykonava zákon č. 543/2002 nie je pravda, že sa môže len redukovať LEN chemickým postrekom 3 x za sezónu. Medzi mechanické spôsoby patrí aj vykopávanie.
" V prípade druhov pohánkovec a slnečnica hľuznatá je potrebné výkop realizovať tak, aby v zemi nezostali zvyšky koreňov, z ktorých je rastlina schopná v pôde regenerovať."
http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php?id=legislativa#
30. máj 2013

B.B

Táto rastlina má aj svoje veľké plusy,len každý vo všetkom vidí problém.
30. máj 2013

C.C.

To by ma zaujímalo, aké plusy má jedna z najagresívnejších inváznych rastlín v Európe. Že vytlačí úplne všetko čo rastie v jej dosahu ?
30. máj 2013

B.B

vygooglite si,jej využitie je dosť pestré aj vo farmaceutickom priemysle napr.,lenže ak niekto niečo nevie,alebo nepozná ,tak mu to je cudzie,zdá sa mu to neprijateľné,bojuje proti tomu.A mimochodom,je to príroda,vôbec mi to nevadí,keby sa tak zameriavalo na úplne iné veci,ako je veľká tráva,rozmnožená rastlina,trčiaci konár,hrdza na chodníku :DDDD. Keby sme nežili len na asfalte a na betone,nemali by sme toľko alergíí.
30. máj 2013

John Deere

no určite by to bolo krajšie keby je tam pekna trava ako tato rastlina, keď ju niekto chce mať nech si ju nasadi na zahradu a kocha sa ňou
31. máj 2013

C.C.

keď niekto nemá ani potuchu, čo je invázna rastlina a aké škody dokáže spôsobiť, to je potom ťažká debata. Kľudne si doma zasaď napríklad boľševníky obrovské a kochaj sa ich krásou :-) A môžeš si z nich pripravovať skvelé kozmetické preparáty, veď predsa nebudeme bojovať aj proti tejto krásnej a užitočnej rastline, veď je to predsa PRÍRODA.
31. máj 2013

Bohumil Stiskal

Ludia dokázali vyhubiť mnoho rastlinných aj živočíšnych druhov čo boli na niečo dobré, tak prečo by bol problém vyhubiť niečo škodlivé.
31. máj 2013

Bohumil Stiskal

Nezamestnaných je tu dosť a motať sa po meste s metlami tiež nemusia toľkí, aj tak po nich toho vela nevidno. Rozdajte im rýle a hurá do roboty.
31. máj 2013

kakuzo nakamura

Občania povedzte čo podla vas viac škodi zivotnemu prostrediu kridlatka japonska alebo pohankovec japonsky alebo napr.zinkovna ,znečistenie potoka Tezasom.Hadate sa tu o rastl.a to ze sa tu znečistuje zivotne prostredie chem.to vam nevadi
31. máj 2013

Zinok

Veru zinkovňa priam brutálne zničila životné prostredie, veď sa tam stačí pozrieť, všade čisto, žiadny zápach, hlavne, že aktivisti prskali pred jej výstavbou ako diví....
31. máj 2013

B.B

ale,mám dojem ,že sa tu skôr niekto bojí,keď pride jeseň a všetko oprchne z lístia,že odkryje ten obrovský neporiadok,čo občania tehto mesta dokážu kdekoľvek nahádzať,že ,,civilizovaný."Zaujímavé je,že tam dáka rastlina vadí a injekčné striakačky na pieskovisku či chodníkoch nevadia,ani fľaše,alebo rôzne kusy otrasného odpadu pod balkonmi.A čo sa týka aktivačných,skúste si to,lebo niekto tu ich považuje za niečo menej.Tak sa chop rýľu a vykop to,ak ti prekáža,tiež sa ti nič nestane.
31. máj 2013

kakuzo nakamura

Sudruh Zinok ty si presne typ človeka ktoremu ked povedali vybuchla atamova elektraren Cernobyl a je zamorene ovzdušie ktore zial prešlo aj k nam ,tak ty si prehlasil ved to by som musel citit nič ma neštipe tak ake zamor.alebo oziarenie nič ma neštipe akurat si mozno podrastol presne ako huby vtedy v lese.Tak vela zdravia zinok
31. máj 2013

...

Nášmu japonskému priateľovi už zase povoľujú nervy, ale na to sme si už zvykli :)) On má a musí mať VŽDY pravdu, veď z jeho "vecných" príspevkov to je jasne vidieť.
31. máj 2013

kakuzo nakamura

Pišeš mne svoju krit.dakujem ti za nu ,ale mozeš si ju zobrat naspat ja ju nepotrebujem.Nervy mne nepovoluju na rozdiel od teba.Neber sa tak vazne dostavas sa zbytočne do konf.
02. jún 2013

kakuzo nakamura

Evelor -pripravok z rastl.kridlatka japonska patri najsilnejšim antidx.na trhu.Skoda ju ničit skor spracovat ako to robia šikov.ludia napr.v Japonsku.Cena u nas v lekarni 21 eur.
03. jún 2013

B.B

presne tak kakuzo,lenže u nás hľadať šikovných,to ako ihlu v kope sena.Prevláda tu konzum,na prechádzku vo väčšine idú do Korza a keď náhodou niečo zakvitne,už prskajú a majú alergie,všetko len vykopať ,vypíliť,sadnúť na lavičku z pet fliaš a pozerať na betonový múrik.Zdá sa mi to fakt nepochopiteľné.
05. jún 2013

Ľudový liečiteľ

Jasné, na Slovensku budeme z krídlatky vyrábať liečivé preparáty, keďže u nás táto nádherná a užitočná rastlina rastie prevažne pri cestách, na skládkach a na brehoch riek, skutočne úžasný nápad.
05. jún 2013

kakuzo

Ludovy liečitel- A ty z čoho vyrabaš preparaty z mesačneho prachu.Japonci prečo vyrabaju z tejto rastliny vyrabaju ten EVELOR
05. jún 2013

B.B

takmer všetky polia kde sa seje sú pri cestách vážený ľudový liečiteľ,neviem kade chodíš,alebo sa vozíš,keď si si to doteraz nevšimol.
05. jún 2013

B.B

Vedci objavili bohatý zdroj resveratrolu v rastline tradičnej čínskej medicíny, ktorá sa nazýva krídlatka japonská, najmä v jej koreni.
Účinky resveratrolu

chráni srdcovo-cievny systém, okrem iného tým, že znižuje tvorbu „zlého“ LDL-cholesterolu a zvyšuje tvorbu „dobrého“ HDL-cholesterolu
má kladný vplyv aj na pľúca, predovšetkým v prípade chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, ale aj pri astme
bráni nadmernej zrážanlivosti krvi, je teda prevenciou trombózy
má protirakovinové účinky, spomaľuje rast rakovinových buniek, je schopný ich aj ničiť, aktivizuje schopnosť regenerácie zdravých buniek
má protizápalové, antibakteriálne a protiplesňové účinky
má antialergické účinky, pretože neutralizuje vylučovanie histamínu
znižuje riziko demencie, teda aj riziko vypuknutia Alzheimerovej choroby
je efektívnym kozmetickým prostriedkom, pretože bráni predčasnému starnutiu, obnovuje kolagénové vlákna, udržuje hladkosť a pružnosť pokožky
zvyšuje odolnosť organizmu proti stresu
je veľmi efektívny pri retinopatii (poškodenie sietnice oka) u cukrovkárov a hypertonikov, má blahodarný vplyv na zrak
05. jún 2013

kakuzo

Ludovy liečitel by taku blbost nikdy nenapisal,tak ze ludovy liečitel vym.si inu prezyvku
05. jún 2013

Peter

Vážení, nikto tu netvrdí, že krídlatka japonská sa nedá využiť napríklad v medicíne. Avšak podnet je výlučne o tom, že táto rastlina nemá v žiadnom prípade čo robiť (nielen) na sídlisku Kopanice. Ide o agresívnu inváznu, teda sem zavlečenú rastlinu, ktorá je veľkým problémom vo viacerých európskych štátoch. A ak sa s tým nebude nič robiť, krídlatka nám doslova prerastie cez hlavu a budeme mať namiesto trávnatých plôch nepreniktnuteľné krídlatkové húštiny.
06. jún 2013

Miro

Podľa vyjadrenia UNIPY a pána Ďurejeho sa krídlatka japonská v Prievidzi nemulčuje. Avšak fotografia hovorí o opaku, krídlatka je krásne pokosená, jej úlomky sú rozptýlené po okolí a môže sa utešene šíriť ďalej. Takto to dopadne, keď pracovníci vykonávajúci kosenie nemajú ani základné znalosti, všetko zelené automaticky považujú za trávu a čo má trochu väčšie listy bude zrejme nejaký lopúch....

Krídlatka sa rozmnožuje hlavne kvôli nevedomosti a HLÚPOSTI ľudí, ktorí si naivne myslia, že keď ju pokosia, tak ju asi prestane baviť ďalej rásť a vykape. Budú pracovníci UNIPY poučení, ako vlastne vyzerá krídlatka japonská a že ju v žiadnom prípade nemajú kosiť ?!
07. jún 2013

B.B

nič by som nemala proti ,,trávnatým plochám"ale tie tiež slúžia len k venčeniu psov,všetko je od nich spinavé,keď prší všade všetko neopisateľne z toho zapácha,a keď prichádza jar a sneh sa rozpúšťa je to úplne hrozné,takže radšej sa budem predierať krídlatkov,ktorá má aspoň využitie,ako sa vyhýbať exkrementom.a som presvedčená,ze sa nič nikomu nestane,ak má tak obrovský záujem o likvidáciu krídlatky,keď sa osobne zapojí do jej likvidácie.Aj mne ak niečo vadí tak to spracem .Kedysi boli bežné brigády po sidliskách,ktoré vykonávali občania,takže asi toľko.
07. jún 2013

Peter

Niekto si evidentne predstavuje likvidáciu krídlatky ako príjemnú, relaxačnú činnosť a evidentne nemá ani potuchy, ako komplikovaná je likvidácia tejto rastliny. A určite si môže ktokoľvek na mestských pozemkoch svojvoľne robiť chemický postrek, ktorý ako jediný zaberá pri likvidácii tejto rastliny. Táto diskusia nemá zmysel, to je podobné, ako vŕtať diery do vody, prípadne sa snažiť presvedčiť jehovistov....
07. jún 2013

kakuzo

Peter ty hovoriš ,že tato diskusia nema zmysel a čo ma podla teba vačši zmysel.Naročne podla teba zničit tuto rastlinu alebo tuto rastlinu spracovat.Radšej podla teba zničit.To mne pripomina jeden dokument z Ruska.Odobrali ikr.na kaviar a ryby nahadzali na kopu,ktore potom chodili zrat zvierata.A o 40km v dedine v obchode nič nebolo a ludia hovorili no veru ryby by sa nam zisli len ich nema kto doviest.Cinska med.uz pred dvetisic rokm.popisovala blahodarne učinky na ludsky org.a unas ani 21storoči 99percent slovakov ani netuši aka je tato rastlina doležita pre zdravie zial ta nevedomost je dost velky problem.
10. jún 2013

Strýko Fester

By ma zaujímalo kedy pokosia tú krídlatku na dlhej tam už zasahuje cez pol chodníka a ľudia tade musia chodiť po jednom...
11. jún 2013

C.C.

Oni to určite pokosia, pokosenú krídlatku pritom rozvlečú ďalej do okolia a o pár rokov bude krídlatkou zarastená tretina parku Skotňa. Veď načo by mal niekto používať hlavu.....
11. jún 2013

KK

Ale veď krídlatka je predsa náš kamarát a ešte k tomu má liečivé účinky, napríklad je to výborné prírodné laxatívum. A preto sa na tento problém môžeme rovno .....
11. jún 2013

kakuzo

To vieš KK pre prosteho cloveka ako si ty ta rastl.nič neznamena,ty pravdepodobne ani neješ ovocie a zel.Len su chvalabohu ludia ktori v tej rastl.vidia aj niečo viac a nie ako ty iba bur.a prirodne laxativum.Neviem či ti niečo hovori kniha zlteho cisara o vnutornom lekarsve.Tam by si sa dočital ake ma tato rastl.liečive učinky.Ked bola dobra pre činskeho cisara tak moze byt dobra aj pre teba KK aj pre celu Hornu Nitru.
11. jún 2013

Hviezdoslav

Ja, invázna rastlina,
som horšia ako burina.
Prišla som k vám cudziny,
skrášliť vaše krajiny.
Rastiem, rastiem, ako z vody,
všade sa mi dobre vodí.
Najprv žijem na záhradke,
vošky, tie sú na mňa krátke.
Rozšírim sa do lesa,
bojte sa ma, traste sa!
Som krajšia, väčšia, ako iné,
zvládam prežiť v krutej zime.
Proste nemám problémy
ovládnuť všetky terény.
Výborne mám premyslené,
ako sa stať pánom Zeme.
Preto pozor, milé deti,
v prírode sú rôzne kvety.
To, čo zdá sa pekným byť,
vás raz môže zahubiť.
11. jún 2013

kakuzo

Mame ta radi Hviezdoslav,ale čo najskor chod na vysetrenie do cvokhausu.Daju ti liek a bude ti fajn.Viem je zlozita doba a ludia ako ty to nezvladaju.tak zober lek.katru neboj bude ti fajn.Kridlatka japonska ti neublizi neboj-UNIPA si snou poradi a ked sa vratiš z liečenia tak tu uz ta zla kridlatka nebude.
11. jún 2013

Hviezdoslav

Kakuzo, na tvoje odporúčanie nie je nikto zvedavý a evidentne by si potreboval uvedené zariadenie navštíviť ty sám. Skrátka, určité indivíduá majú nutkavý pocit, že majú vždy pravdu a samozrejme, musia mať aj vždy posledné slovo. Takíto jedinci majú neodolateľné nutkanie dokazovať svoju pravdu napríklad v takýchto diskusiách, našťastie su ale úplne neškodní, lebo na nič iné sa nezmôžu.

Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny jednoznačne definuje krídlatku japonskú ako nebezpečnú inváznu rastlinu. Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu. Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov.

Posledné slovo v diskusii bude mať samozrejme náš čínsky bojovník za práva krídlatky japonskej, ale túto radosť mu predsa doprajeme :-)
11. jún 2013

kakuzo

Radsej japonsky bojovnik.Kridlatka japonska je zakazana,rozmnozovat a obchodovat zaujimave.Tak prčo potom v lekarni predavaju EVELOR-pripravok z kridladk.japonskej za 21 euro.V lekarni mne odporučali,prečitaj si o tom EVELOR je to dobra vec.Tak ze nech pravda a laska zvitazi nad tou zlou kridlatkou japonskou.
11. jún 2013

B.B

zaujímavé aké presné citovanie zákona,ale keby tak citujete o špine,ktorú mnoho ľudí rozmnožuje,zakladajú čierne skládky,v lesoparku pred istým časom neďaleko pizzerky bola hotová pohroma z fliaš,to je mimo obydlí však?s tým bojovať netreba.a čo býva okolo kontajnerov,pod balkonmy mávate hotový Luník,ani to vás netrápi,a mimochodm,viete,že liek sa vyrába z koreňa krídlatky?a nie z listov?čiže logicky asi by sa to dalo skonsolidovať,ale určite nie vyhubiť,A nežijeme v meste kde je vysoká nezamestnanosť?bola by aká taká práca.
11. jún 2013

B.B

Výnosy křídlatky

Křídlatka je velmi výnosná plodina, v podmínkách mírného pásma a na dobrém stanovišti vůbec nejvýnosnější - počínaje třetím rokem vegetace. Při sklizni na podzim, kdy listy sice již zasychají, ale ještě neopadly, dosahuje maximálního výnosu hmoty i sušiny 30 až 40 t/ha. V zimě a v předjaří po opadu listů je sice výnos nižší, ale zvyšuje se obsah sušiny. Jestliže se pro sklizeň používá mechanizace, zvláště těžší, například samojízdná řezačka s taženým vozem nebo se sklizená hmota dopravuje do vedle jedoucího vozu, je třeba dbát, aby kola nepoškozovala kořenový systém. Z tohoto důvodu by měla být rozměřena již i sadba tak, aby bylo dosti místa pro průjezd kol sklízečů a dopravních prostředků. Toto je významné zejména v prvních letech, kdy by spíše měla být sklizeň uskutečněna ručně, aby se zabránilo poškození ještě slabých kořenů, které ještě nejsou hluboko pod povrchem. Počínaje druhým rokem se již může opatrně použít mechanizace obvykle používané na sklizeň kukuřice.

Podle způsobu použití je možno křídlatku sklízet jednou nebo vícekrát za rok. Mezi sklizněmi by měla být nejméně jednoměsíční přestávka, aby rostliny mohly regenerovat. Jednou za rok se křídlatka sklízí pokud možno v nejsušším stavu pro energetické využití.

Pro dlouhodobé skladování by vlhkost neměla být vyšší než 8 - 12, max. 16%. Toho se může dosáhnout i přirozeným usušením “nastojato”, zpravidla ke konci zimy a v předjaří. Má-li křídlatka při sklizni vyšší vlhkost než 16%, je nutno zajistit její dosušení, zpravidla postačuje uskladnění pod střechou i ve formě delší “štěpky” (5 - 10 cm) a vystavení průvanu. Při vlhkosti přes 20% musí být zajištěno umělé provětrávání a rychlejší usušení, neboť s ohledem na obsah biologicky rozložitelných látek a narušení pletiv dochází k fermentaci a odbourání energeticky významných složek. Uměle se křídlatka suší jako jiná štěpka nebo kůra, či tabák nebo zrno. Zpravidla postačuje provětrávání venkovním vzduchem za pěkného počasí, který má relativní vlhkost pod 70 - 65%. Jednou dostatečně usušenou štěpku křídlatky je lépe ihned slisovat do briket, na dlouho řezanou křídlatku do balíků. Tak je ji možno trvale uskladnit, nebo libovolně přepravit.

Samotné čerstvé nebo sušené lístky je možno vyluhovat buď vodou nebo lépe alkoholem a vyrobit tak ochranný prostředek proti škodlivým plísním rostlin. Se sklizní listů k tomuto účelu je třeba vyčkat až do poloviny června, kdy se v listech nachází největší podíl biologicky účinných látek.

Nevybělené rostliny je možno zpracovat na papír, izolační materiály nebo pevná paliva. Lehce zbarvený papír se dá dále bělit. K využití jako pevné palivo má mít křídlatka 12 a méně procent obsahu vody, pokud má tvar briket nebo paket, ve formě štěpky může být obsah vyšší. Kompaktované palivo se používá k prostému spalování k tvorbě tepla, ale i v parních kotlích při výrobě elektřiny. Je možno dokonce kombinovat palivo z křídlatky i s jinými biopalivy nebo fosilními palivy, ale v tomto smyslu je nutné ještě vykonat řadu výzkumných prací s ohledem na chemické složení paliv.Výzkumy ukázaly, že dík svým růstovým vlastnostem má křídlatka schopnost vstřebání značného množství těžkých kovů z kontaminovaných půd, které je možno zachytit v létavém popílku v elektrostatických a látkových filtrech po ochlazení, zejména kadmium a olovo. Selektivní šlechtění může ještě zvýšit tuto schopnost křídlatky, takže křídlatka se v budoucnu bude jistě užívat k asanaci zasažených půd. Zde ovšem způsob sklizně bude poněkud pozměněn a budou uplatněny opakované seče během roku a doba pěstování bude zkrácena na několik let 2 - 4 roky. Po asanaci pozemků bude plocha vrácena původnímu účelu.

Závěr

Křídlatka se může stát významnou energetickou plodinou. V současné době roste divoce na několika tisících hektarech a s velkými náklady je likvidována. Jen město Liberec věnuje každoročně více než 600 000 Kč na likvidaci křídlatky na cca 11 hektarech různě rozmístěných v katastru města. Celostátně jdou “likvidační” náklady do milionů Kč. Velmi brzo by se měl přístup ke křídlatce obrátit o 180°, neboť se jedná o velmi energeticky výnosnou plodinu - v přepočtu na užitné teplo můžeme z 1 hektaru dostat až 580 GJ, což by mohlo stačit pro vytápění cca 6 rodinných domů. Založení plantáže křídlatky je zatím velmi nákladné - přibližně 50 000 Kč, proto z počátku by se mohly pro energetické účely sklízet jen stávající, divoké porosty. Sklizeň běžnými sklizňovými stroji na kukuřici je možno křídlatku sklízet od podzimu do jara - nejlépe na umrzlém povrchu. Křídlatku je možno spalovat jako štěpku nebo jako paketované - briketované palivo s dobrou výhřevností a nízkou hladinou emisí.

Literatura

1. Schmidt, F.: Giant knotweed. Publikace: Energy Plant Species, vydavatelství James and James, Londýn 1998, str. 146 - 149

2. Petříková, V.: Využívání rostlinných materiálů jako zdroje energie. Přednáška na VI. mezinárodní konferenci EEBW, Praha, 8. 10. 1998

3. Sladký, V.: Technické aspekty spalování pevných biopaliv. Přednáška na mezinárodní konferenci OZE, Kroměříž, 8. 7. 1998.
11. jún 2013

B:B

Diskutuje sa aj na slovensku o tom,lenže kým sa príde na využitie,tak ju múdry zlikvidujú.
24. jún 2013

Miro

Krídlatka po pokosení veselo rastie ďalej a zaujímalo by ma, či bude vykonaný chemický postrek aspoň na takýchto (zatiaľ) malých ohniskách výskytu tejto nežiaducej rastliny. Vyhováranie sa na nedostatok financií je nie je relevantným argumentom. Radšej asi teda necháme krídlatku svojmu osudu a dopadne to napríklad ako na okraji parku Skotňa, kde sa už krídlatka šíri absolútne nekontrolovateľne a jej likvidácia je v súčasnosti prakticky nemožná.

Stále čakáme aj na vyjadrenie kompetentných ku aktualizácii podnetu zo 6. júna.
08. júl 2013

Miro

Len pred pár dňami bola krídlatka znova slávnostne zmulčovaná, kompetentní na aktualizácie podnetu nereagujú, a teda je zrejme všetko v najlepšom poriadku. Preto sa znova pýtam, prečo sa krídlatka v meste mulčuje, hoci podľa vyjadrenia UNIPY a hovorcu mesta sa nič také nerobí ?
11. júl 2013

Odpoveď samosprávy

Krídlatka japonská nachádzajúca sa na trávnatých mestských plochách bola v týchto dňoch pokosená a následne na to bol na nej vykonaný chemický postrek, ktorý sa v prípade potreby bude v budúcnosti opakovať.



Juraj Ohradzanský – zástupca vedúceho záhradníckych služieb


07. máj 2014

Miroslav L.

Po miernej zime sa oddýchnutá populácia krídlatky japonskej znova mohutne rozrastá a bez problémov sa šíri po celej Prievidzi do stále nových lokalít. Kompetentní stále nedokážu pochopiť, že v našich klimatických podmienkach sa krídlatka šíri výlučne vegetatívne (časťami rastlín). A napriek tomu sa namiesto chemickej likvidácie kosí a mulčuje, čo samozrejme iba prispieva k jej ďalšiemu rozširovaniu.

Bude krídlatka na ulici Clementisa, ale aj na ostatných mestských pozemkoch v tomto roku likvidovaná postrekom ? Prípadná výhovorka na nedostatok peňazí nebude považovaná za odpoveď.
08. december 2014

Odpoveď samosprávy

- V tomto roku boli invazívne rastliny na mestských pozemkoch likvidované prostredníctvom VPP pracovníkov.

Mgr. Silvia Bakytová
Samostatný odborný referent oddelenia vnútornej správy TSMPD

30. september 2015

Odpoveď samosprávy

Túto lokalitu ako aj ďalšie v meste zahrnieme do najbližšieho chemického postreku, mali by sme ho realizovať ešte raz v tomto roku.

. Božena Bernátová
Referent životného prostredia - ochrana prírody a krajiny
Mestský úrad
02. november 2015

Marcela Morvova

Rada by som poznamenala, Kridlatka japonska alebo Pohankovec japonsky je sice invazivna rastlina, ale jej korene obsahuju resveratol v najvyssej moznej koncentracii, viac ako zrnka cerveneho hrizna, co je asi najsilnejsi antioxidant vobec. Okrem toho je to rychlorastuca drevina vyuzitelna ako pomerne vyhrevna biomasa. Miesto choromyselneho napadu s chemickymi postrekmi ktore nicia ak ostatne rastliny, zhorsuju globalne oteplovanie a skodia ludskemu iorganizmu, zvazte vyuzitie nezamestnatych a bezdomovcov na vykopavanie rastluiny a jej vyuzitie v oboch oblastiach. Nas zivot je uz prechemizovany dost, netreba zvysovat mnaztvo rakovinovych pacientov.
02. november 2015

Marcela Morvova

Ak ak vam moc vadi zbierajte jej listy, uvarte caj a prikladajte na tvar obklad, vyhladzje vrasky skoro okamzite.

Diskusia

Pridajte obrázky
Prihlásený ako

Pridaním komentáru súhlasím s pravidlami používania