26. august 2019
Odpoveď samosprávy
Mesto poprosilo o stanovisko MVDr. Samuela Pačenovského
ŠOP SR, Správa CHKO Ponitrie a Dunajské luhy, pracovisko Bratislava:
Dobrý deň,
áno, poznám ten "vtáčí strom" v areáli amfiteátra. Neide o žiadne premnoženie vtáctva. Je to nocovisko škorcov, akurát zaujímavé je miesto jeho voľby. Nocuje tam odhadom asi 1000 škorcov obyčajných. V Senci bývam od r. 2017 a odvtedy tam tie škorce každý rok nocujú.
Zaujímavé, že si zvolili nocovisko na stromoch, obyčajne zvyknú škorce nocovať v trstine. Spoločné nocoviská si vytvárajú niektoré vtáčie druhy v období medzi ukončením hniezdenia (vyvedením mláďat) a odletom
na zimoviská. Spoločné nocoviská majú napríklad škorce, lastovičky, havrany a kavky, dokonca aj straky; niekedy aj holuby hrivnáky, hrdličny záhradné, aj niektoré vodné vtáky. Vo všeobecnosti, spoločné nocoviská sú typické pre vtáky, ktoré sa radi správajú spoločensky, t.
j. združujú sa do kŕdľov, najmä mimo hniezdneho obdobia. Niektoré vtáky si vytvárajú spoločné nocoviská aj na zimoviskách, napr. u nás zimujúce havrany. Škorce sú tiež silne spoločenské vtáky. V čase hniezdenia kŕmia svoje mláďatá hmyzom, čo môže byť aj z ekonomického pohľadu užitočné. Mimo hniezdneho obdobia sa škorce živia ovocím. V každom kúte sveta existuje skupina vtákov, ktorá sa živí ovocím. U nás túto ekologickú skupinu reprezentujú škorce. „Robia si svoju prácu v prírode“, keď vyhľadávajú lesné plody a bobule, napr. vtáčí zob, divé čerešne, bazu čiernu, maliny a černice, a čo im zazlievajú vinári a ovocinári – navštívia aj záhrady, ovocné sady či vinice. Ťažko povedať na ich obranu niečo výstižnejšie, ako výrok z Knihy Matúšovej:
„Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani do stodôl
nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí“. Každý z nás v niečo v živote verí; niekto v nebeského otca, niekto v nekonečnú silu prírody; možno sa tie dva pojmy, či prístupy navzájom vôbec nevylučujú. Preto nám v dnešnom svete odtrhnutom a odcudzenom od prírody znie až absurdne takáto myšlienka, že niekto si len tak spieva, „neseje a nežne“ a príroda sa oňho postará. Lebo dnešný svet dospel do takej miery odcudzenia od prírody, že okrem súkromného vlastníctva pomaly už nevníma žiadne iné hodnoty.
Takže, nezaškodilo by nám trocha skromnosti, ak sa odvolávame na svoje súkromné vlastníctvo a už nevidíme ani tú prírodu, hoci ju máme priamo pred očami. Lebo aj škorce sú súčasťou našej prírody a ich prílet na nocovisko je úžasné divadlo. Koordinácia kŕdľov škorcov, ktoré sa vznášajú vo vzduchu, nad krajinou ako živé oblaky - ako jediný, mohutný organizmus, pričom každý škorec akoby tvoril jedinú bunku tohto celku, je obdivuhodná. Ak z tohoto nádherného úkazu prírody dokážeme vnímať len svoje potriesnené autá, je to dosť smutné a signalizuje to, že s touto spoločnosťou asi niečo nebude v poriadku, asi už úplne stratila svoje prepojenie s prírodou. Je len otázkou uhlu pohľadu na tú istú vec, či ju vnímame ako útok na naše súkromné vlastníctvo, alebo ako malý zázrak prírody.
Moje odporúčania v tejto veci: zachovať nocovisko škorcov v amfiteátri, je to nocovisko pre škorce, ktoré sa sem zlietajú zo širokého okolia. Je to chránený druh živočícha, odporúčam zachovať skupinu pagaštanov, ktoré sú úplne zdravé. V amfiteátri vôbec nie je vtáctvo premnožené. Zlietajú sa sem iba nocovať (približne pol hodiny pred západom slnka) škorce zo širokého okolia. Trus škorcov môže ohrozovať tak akurát tých približne 10 či 15 pagaštanov, na ktorých je nocovisko, ale tie to zjavne znášajú dobre. Nocovisko škorcov tu funguje každoročne v čase od augusta približne do októbra, kým škorce neodletia na svoje zimovisko v juhozápadnej Európe.
MVDr. Samuel Pačenovský
ŠOP SR, Správa CHKO Ponitrie a Dunajské luhy, pracovisko Bratislava
JanaN