Nadrozmerný topoľ už potrebuje zosadzovací rez

Zodpovednosť za riešenie: Trnava

Vyriešený
meno
Stano Benkovský 29. septembra 2014

Najprv trochu teórie:
Zosadzovací rez - predstavuje redukciu koruny až na kostrové vetvenie. Tento spôsob rezu je možné doporučiť v prípade akútneho rizika statického zlyhania stromu, kedy sa v podstate jedná o alternatívu výrubu okrem stromov s výraznou kmeňovou a korunovou výmladnosťou (vŕba, topoľ), kde sa počíta s vytvorením životaschopnej sekundárnej koruny.
Tento topoľ rastie pred našou bytovkou Tamaškovičova 15, má 43 rokov a výšku skoro 20 metrov. Svojou veľkosťou je potenciálne nebezpečný pre svoje okolie, pretože pri náhlej deštrukcii zdemoluje prednú stenu bytovky a všetky autá na parkovisku. Nežiadame jeho výrub, pretože sme sa zhodli na jeho zachovaní, ale topoľ potrebuje zosadzovací rez a vytvorenie novej mladej koruny. Vzhľadom na dobrú výmladnosť by mal topoľ tento zásah prežiť.
Obyčajné orezanie už mesto na našu žiadosť raz uskutočnilo asi pred 10 rokmi, ale vôbec to nepomohlo. Za 2-3 roky dosiahol veľkosť, ktorú mal pred rezom a rastie veselo ďalej.
Topoľ rastie meter za hranicou nášho pozemku, takže už patrí mestu, ale ak by orezaniu bránili financie, zoženieme si firmu sami a rez zaplatíme. Samozrejme len za podmienky, že mesto povolí zosadzovací rez tak hlboký, ako je naznačené na fotografii.

30. september 2014

jano

Je choré čo požadujeteten strom to vôbec nepotrebuje
30. september 2014

Stano Benkovský

Poznáte ten strom dobre? Alebo len tak z brucha hádžete komentáre?
30. september 2014

ja

Neviem kto by chcel mať potom pred domom takú metlu akú tu kreslíte, keby ste sa tomu aspoň trošku rozumeli. Nie je žiaden dôvod takto ho sprzniť.
30. september 2014

Stano Benkovský

Príklad z praxe:
Na tomto topole bol pred dvoma rokmi vykonaný ešte radikálnejší rez než je navrhovaný v podnete. Topoľ bol z pôvodnej výšky 25 metrov skrátený na výšku 5 metrov. Orez bol oveľa zložitejší, pretože strom nemal vhodný terminál a na základ budúcej koruny sa museli použiť 4 sekundárne kmene bez bočných vetiev, ktoré nemali ani jediný výhonok. Po dvoch rokoch už má vďaka priebežnému prestrihávaniu vypestovanú kompaktnú hustú korunu a zatiaľ sa na strome nevyskytli žiadne hubové choroby.
V podstate sa jedná o aplikáciu bonsaistických techník na vypestovanie koruny z holého kmeňa. Po orezaní je potrebné vybrať vhodné mladé výhonky a podporovať ich rozvoj prestrihávaním až kým sa v priebehu pár rokov nevytvoria nové konáre dobre stabilizované v dreve. Ak by sa stromu po orezaní nevenovala náležitá pozornosť vyhnal by len dlhé rovné vlky, ktoré by sa pri silnejšom vetre alebo len jednoducho vlastnou váhou vylomili.
Orez topoľa, ktorý je predmetom tohto podnetu, bude oveľa jednoduchší, pretože má silný terminál s množstvom bočných konárov, takže bude mať dostatok výhonkov na vypestovanie kompaktnej vretenovej koruny.
30. september 2014

Stano Benkovský

Koľko stromov ste už v živote orezali chlapci, keď tak zasvätene konštatujete, že tomu nerozumiem a som chorý?
30. september 2014

Jano

Predstav si že ja mán na to školu a to čo si dal na fotke 2 je strom ktorému sa spoločenská hodnota znížila o 80 %:Bohužiaľ aj takéto znehodnocovanie stromov sa v Trnave deje vo veľkom.
30. september 2014

ja

Ten strom na tej druhej fotke vyzerá ako stromy čo kreslia deti v materskej škole a je to strašné a prečo sa to tak vlastne robí. K čomu je to dobré?
30. september 2014

Stano Benkovský

Keby tie stromy rástli v lese alebo v parku, bolo by to v poriadku, ale ak strom takýchto rozmerov rastie v obytnej zóne rieši sa to výrubom. Takýmto orezaním sa predĺži jeho život. Mimochodom tá koruna má len DVA roky, takže je zatiaľ až veľmi dobrá.
30. september 2014

Jano

K ničomu a podla popisu pod obrázkom vidieť že ani nevie o čom píše keď si mysli že strom na obrázku ma 4 kmene a sú na ňom použite bonsajový typ rezu, ta technika čo je na nom použitá je rez na hlavu :D
30. september 2014

Jano

a mimochodom topoľ patrí k dočasným ( výplňovým) drevinám na vyplnenie výsadby po dobu 20 rokov, zjavne na tomto mieste bol sadení v dobe keď si sadil každý čo chcel, kde chcel.
30. september 2014

Stano Benkovský

To na akej škole si študoval, že takto všetko zhodnotíš podľa fotky? Ja pod tými stromami žijem 30 rokov. No a podľa tvojej teórie o topoľoch mal byť tento 43 ročný už dávno vyrúbaný.
01. október 2014

Jano

Konečne si to pochopil len niektorí nevedia rozlíšiť medzi výplnovími a trvalými drevinami totiž u topoľa je riziko že budú padať celé vetvi z dôvodu j rozkladového rastu až spoliehania konárov v pokročilom veku
01. október 2014

Stano Benkovský

No hurá, že sme našli zhodu :-) Presne o tom je ten podnet, že strom je nestabilný. Lenže ak máš 25 rokov, svojpomocne si postavíš bytovku a pri kolaudácii pri nej zasadíš dva topole a potom 43 rokov pozeráš ako rastú, tak nemáš chuť ich len tak vyrúbať, pretože si s nimi prežil kus života a zostarol si spolu s nimi. A preto hľadáš riešenie ako im predĺžiť život a o tom je ten podnet.
01. október 2014

Jano

A čo tak tam namiesto neho vysadiť hodnotnejšiu drevinu :D
01. október 2014

Stano Benkovský

Aj to by bolo riešenie, ale to vieš nostalgia.... Takto zmladený požije ešte 20-30 rokov a to už budeme všetci, čo sme tu s ním žili, voňať fialky odspodu :-)
V 60-tych a 70-tych rokoch bola veľká móda sadiť topole. Tu v okolí na Tamaškovičovej a Nitrianskej sú ich ešte desiatky. Tie čo sú v nemocnici ešte ošetrené neboli a po každej búrke zasypú cestu haluzami. Tie čo sú na Nitrianskej od Židovského cintorína smerom na Modranku po ľavej strane boli takto hlboko zmladené pred 20 rokmi a celkom sa im darí.
02. október 2014

peter

Stano, Jano "tak dajte aj podnet na výrub výplňovej zelene na Rybníkovej ulici, lebo aj ta ma viac ako 40 rokov a určite tam prejde viac ľudí (mamičky s kočiarikmi, tehotne mamičky s deťmi, psičkári...) ako pod tým vašim stromom."

Keď som dobre pochopil, že topoľ ma "životnosť" cca 20rokov.
Nič v zlom.
02. október 2014

Stano Benkovský

Kdesi som počul, že je v pláne postupná likvidácia všetkých topoľov v Trnave, ale ak je to pravda, tak to asi bude hodne dlhý proces. Všetky sú z rovnakého obdobia a sú teda prestarnuté. Okrem toho svojou "vatou" podporujú alergie.
01. júl 2015

Odpoveď samosprávy

Dobrý deň,
v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“) sa na orez stromov nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny. Starať sa o dreviny, ošetrovať a udržiavať ich, je v zmysle zákona povinný vlastník (správca, nájomca) pozemku na ktorom drevina rastie.
Orez stromu, ako je uvedený v podnete je nevhodný, orezom by došlo k vážnemu poškodeniu stromu.

Odbor stavebný a životného prostredia
03. júl 2015

Stano Benkovský

Vybavené.
Odpoveď mesta berieme na vedomie. Ako vlastníci susedného pozemku sme mesto upozornili, že prerastený strom ohrozuje náš majetok a tým naša aktivita v tomto smere končí. V prípade náhlej deštrukcie stromu zodpovedá za škody spôsobené stromom majiteľ pozemku a to je v tomto prípade mesto Trnava. Len pripomínam, že v dosahu padajúcich konárov je fasáda našej bytovky a 7 áut na parkovisku, takže škoda sa môže rátať v desiatkach tisíc eur.

Diskusia

Pridajte obrázky
Prihlásený ako

Pridaním komentáru súhlasím s pravidlami používania