Výrub stromov popri ceste Trnava - Zeleneč

Zodpovednosť za riešenie: Iný subjekt

Vyriešený
meno
jozo 28. novembra 2014

Pri rekonštrukcii cesty Trnava - Zeleneč, boly vyrúbané všetky stromy okolo cesty, aj napriek tomu že sa cesta rozširovala iba o 1m!
V projektu sa pritom uvažuje iba so zpätným zatrávnením plôch okolo cesty ?!

AKO A KEDY BUDE RIEŠENÁ NÁHRADNÁ VÝSADBA STROMOV - ALEJE ZPAŤ K CESTE ?

Čo urobilo mesto pre to, aby alej u cesty zostala:
a) zachované zdravé stromy a doplnené =obnovené
b) keď už sa muselo rúbať - aby sa vysadila nová alej

Prečo nie je výsadba stromov súčasťou projektové dokumentácie - a nerobí sa súčasne s obnovou komunikácie?

Podľa územného systému ekologickej stability sa jedná o Interakčný líniový prvok, ktorý bol veľmi významný vzhľadom na rozsáhle polia naokolo a absentujúce iné vegetačné prvky v krajine. V tejto lokalite je veľmi veterno, a jedná sa o územie náchylné na veternú eróziu. Načo nám je plán USES keď sa ho nedržíme ?

30. november 2014

peter

vyrub stromov zvysil znacne bezpecnost. stromy pri ceste nie su dobre skoro na nic.
30. november 2014

obcan2

chybaju len tomu kto tam chodil na orechy....preto placu...inak stromy nemaju co hladat pri cestach je to myslim si aj vo vyhlaske o cestnych komnikaciach je to koli bezpecnosti.
01. december 2014

Micro

Opravu cesty nerealizovalo mesto Trnava ale VÚC. Treba sa obrátiť tam.
01. december 2014

jozo

aktuálny stav cesty - ako to vyzerá bez stromov
- na kilometre ďaleko iba polia – čo je dosť zlé aj pre autá ( v zime záveje na otvorenej veternej rovine) +zvýšenie riziko zrážky so zvieratami, pre cyklistov, pre krajinný ráz (rušíme niečo ,čo tu bolo po stáročia...), pre ekologickú stabilitu (ktorú okolie Trnavy žiaľ nemá... – preto je treba chrániť aspoň to málo čo tu je... ), pre úrodnosť pôdy - zvýšenie veternej erózie,....
01. december 2014

jozo

pre porovnanie - cesta pred výrubom .... tie stromy mali dostatočný odstup od cesty
01. december 2014

Ľubomír Šupola

obaja sa veľmi mýlite!!! stromy majú veľkú úlohu aj pri cestách. vygooglite si sami :).
01. december 2014

jozo

MUSES Trnava - Miestny územný systém ekologickej stability

Alej pozdĺž cesty bola JEDINÝM FUNKČNÝM PRVKOM (=existujúci interakčný líniový prvok) - v ploche polí s výmerou cca 317ha (3.170.000m2 - vyznačeno ružovo) tvare približného obdĺžnika o stranách cca 2 x 1,6km !
01. december 2014

jozo

Micro _ Viem že opravu cesty realizuje VUC - no cesta leží v našom katastri – A PRETO MA ZAUJÍMA, ČO MESTO UROBILO PRE ZACHOVANIE ALEBO OBNOVU ALEJE .... mesto (nami volený zástupcovia, a nami platený úradníci) by mali dohliadať na to, aby sa mesto a jeho okolie dobre rozvíjalo – ideálne TUR (trvalo udržateľný rozvoj) .... a to že cestu opravoval VUC – tak mu mali byť dané jasné podmienky ako.... alebo, nechám každého správcu aby si robil čo a ako chce ? - ako by krajina za chvíľu vyzerala keby cestári vypílili všetky stromy okolo ciest, a vodohospodári okolo vodných tokov ....:)
01. december 2014

jozo

Naši západní susedia – napr. Česi .... sú s ochranou , obnovou a budovaním alejí okolo ciest trocha ďalej ....doporučujem prezrieť si stránku organizácie Arnika – venovanú stromoradiam - http://arnika.org/aleje

a pekný materiál pre inšpiráciu ako sa dá : KONCEPCIA STROMORADÍ http://arnika.org/koncepce-stromoradi-v-ceske-krajine

Časť pre prehľad na čo sú tie aleje dobré kopírujem sem:

" 1. Stromořadí utvářejí harmonický charakter české krajiny a její typický ráz.
2. V létě alej chrání cestovatele před slunečním žárem. Ocení to pěší, cyklisté i řidiči aut: stín brání oslnění sluncem a chrání povrch vozovky před přehřátím a následným vyjížděním kolejí do změklého povrchu nebo praskáním.
3. V noci nebo za deště či mlhy usnadňuje stromořadí řidičům orientaci, ukazuje směr.
4. Alej působí jako přírodní větrolam, zmírňuje boční vítr a omezuje víření prachu z polí.
5. V zimě snižuje riziko tvoření sněhových jazyků.
6. Stromy pohlcují jemný polétavý prach a další škodliviny produkované automobily.
7. Průměrný strom spotřebuje za život na 24 milionů m3 oxidu uhličitého, skleníkového plynu způsobujícího změny klimatu.
8. Stromořadí omezuje hluk, který se ze silnic šíří k obytné zástavbě. Zejména pokud stromořadí doplňují keře, může být účinek významný.
9. Stromořadí jsou po někdejším zničení remízů posledním zbytkem přírody mezi chemicky ošetřovanými monokulturními poli a asfaltovou vozovkou.
10 Každý vzrostlý strom je domovem desítek nebo i stovek druhů rostlin a živočichů. Platí to zejména pro hmyz, ptáky a drobné živočichy.

Oficiálně se jako hlavní důvod pro kácení alejí uvádí jejich nebezpečnost. Silničáři i některé policejní správy tvrdí, že za tragické nehody mohou stromy rostoucí podél silnic. Skutečnost je však jiná. Z policejních statistik vyplývá, že hlavními příčinami dopravních nehod jsou chyby řidičů: nevěnování pozornosti řízení vozidla, nedodržení bezpečné vzdálenosti, nesprávné otáčení nebo couvání, nepřizpůsobení rychlosti stavu vozovky a podobně. "




01. december 2014

jozo

peter, obcan2 - stačí si pozrieť českú koncepciu stromoradí u ciest - na strane 25-27 je rozbor ako je to s dopravou.... kde je hlavný problém havárií a rizík na cestách .... a u nás to bude veľmi podobné .... :)
http://issuu.com/arnika.org/docs/koncepce_aleje2010?e=3121723/2851586#search
01. december 2014

Monika

Mýlite sa, neplačú len tí, čo tam chodili na orechy.
Ja plačem a na orechy som tam nechodila. Je smutné, že stromy vôbec nemuseli byť vyrúbané, a ak ich teda vyrúbali, mali tam zasadiť nové.
01. december 2014

Micro

Stromy sú fajn, pokiaľ na nich neskončí nejaké auto.
Nové stromy by museli vysadiť mimo 17m pásu, ktorý tvorí cesta a ochranné pásmo cesty. To by však bolo na súkromných pozemkoch....
01. december 2014

Macro

Nestačím sa diviť. To som zvedavý ako budete blúdiť po poli keď bude cesta zafúkaná. Keď boli, apom ste mali potuchu kde vlastne ste. Stromy sú nebezpečné. To je zaujímavé že krížiky, ako pamiatky po haváriách sú zvyčajne v rozmedzí pár desiatok metrov. To mi skôr naznačuje zle navrhnutý tvar a sklon vozovky.
01. december 2014

Matúš G

http://echo.sme.sk/echo/trnava/20141024/ strana 2. Podľa toho o tom všetci kompetentný vedia a riešia. Myslím si že na jar by to mohli vysadiť. Takže jozo chce to len čas.
01. december 2014

pajo

Je naivne si mysliet, ze tych par (prestarlych) stromov zabrani tvorbe zavejov!
Chodte sa pozriet v zime ked je nasnezene na Bucansku, Malzenicku..., Kamennu cestu ake su tam zaveje (ze ani neprejdete), a je tam omnoho viac stromov, ako bolo na Linc.

Skor sa mi nepaci, ze hned na kraji cesty spravili take hlboke jarky. Mohli byt trochu dalej.
01. december 2014

Lepšia Modranka

pajo - ale veď tie aleje nie sú iba o závejoch, stačí si pozrieť ten obrázok hore a je zrejmé na čo sú dobré, a prečo ich naši predkovia budovali :)
01. december 2014

jozo

2matúš G: - neboj som trpezlivý, a rovnaký článok som čítal na Trnava sme. Žiaľ ma neupokojil, a dalo by sa povedať - cítim dôvodné pochybnosti... o snahe alej zo strany mesta zachovať alebo obnoviť.

Komentáre k článku:
„Mesto súhlasilo s výrubom s podmienkou náhradnej výsadby,“ .... Presný počet, druh či umiestnenie novovysadených drevín ešte nie sú známe. Podmienky výsadby .... plánujú riešiť so zástupcami mesta v nasledujúcom období.“
– ŠTANDARDNE býva požiadavka na realizáciu náhradnej výsadby u stavieb súčasťou stavebného povolenia stavby, resp. podmienkou pre kolaudáciu stavby (nevysadíš =neskolauduješ), a býva zakotvená už v povolení na výrub . V tomto prípade však stavba beží, a NIE JE zrejmý počet, druh ani umiestnenie stromov ? takisto nie je podmienka náhradnej výsadby okolo cesty stanovená v stavebnom povolení ( tam nie je, ani zmienka o výrubu stromov v rámci popisu stavby. Iba v stanoviskách dotknutých organizácií je odkaz na povolenie na výrub ktoré vydal okresný úrad – odbor cestnej dopravy ). Výsadba stromov nie je ani predmetom zmluvy o dielo s realizátorom rekonštrukcie cesty - z toho všetkého vyplýva, že súčasťou realizácie stavby teraz NIE JE žiadna výsadba stromov (obnova aleje) a nikto zodpovedný to NEBOL SCHOPNÝ zadať náhradnú výsadbu do podmienok stavby – stavebného povolenia ani povolenia na výrub. A čo je raz hotové ....k tomu sa nevracia....:)

Taktiež konštatovanie „....umiestnenie novovysadených drevín ešte nie sú známe....“ naznačuje, že možno sa dajaké stromy ako náhrada vysadí, no najskor v inej časti Trnavy!
- Pokiaľ mesto malo podmienku náhradnej výsadby – bolo by dobré, keby zverejnilo toto svoje vyjadrenie, a dôvod, prečo požiadavka nie je súčasťou stavebného povolenia!

„...Taktiež požadovali aj náhradnú výsadbu formou líniovej sprievodnej zelene popri ceste. Má ísť o listnaté stromy geograficky príbuzné tunajším podmienkam s obvodom kmeňa do12cm s korunou založenou minimálne vo výške2,5 metra. Najvhodnejšími adeptmi s týmito „mierami“ sú jaseň, javor, prípadne lipa.....“
- iba „technická poznámka“ – vo vyjadrení - požiadavke by malo byť špecifikované presné množstvo, druh a veľkosť výsadbového materiálu, termín výsadby ....o množstve vysádzaných stromov sa nikde nehovorí ... výsadbový materiál s obvodom kmeňa do 12 cm je príliš malý (ľahko sa láme – a pri tejto charakteristike vyhovujú aj lesnícke sadenice) a u tak malých sadeníc nebude koruna nasadená vo výške 2,5m. Druhovo jaseň a javor je OK, lipa je citlivá na zasoľovanie z posypových solí... a otázka - prečo nie opätovne orech, ktorý je pôvodný....

Tak isto by bolo zaujímavé vedieť, akú mali vyrúbané dreviny spoločenskú hodnotu - štandardná súčasť povolenia na výrub :)

V PODSTATE MI STAČÍ JEDNODUCHÁ ODPOVEĎ ZODPOVEDNÝCH:
- Spoločenská hodnota a počet vyrúbaných stromov
- Počet stromov na náhradnú výsadbu + druh + veľkosť sadeníc + spon rastlín
- Miesto výsadby = cesta Trnava - Zeleneč
- Termín výsadby do:

Odpoveď nezaberie viac ako 5 minút práce, pokiaľ ju niekto vie :) a verím že vie ...

http://trnava.sme.sk/c/7455917/pre-sirsiu-cestu-z-trnavy-do-zelenca-zrezali-vyse-sto-orechov.html#ixzz3KgXi4gMO
02. december 2014

jozo

Zhrniem svoj odkaz – dotaz:
V podstate mi stačí jednoduchá odpoveď na tieto otázky:

AKO A KEDY BUDE RIEŠENÁ NÁHRADNÁ VÝSADBA STROMOV - ALEJE ZPAŤ K CESTE

1.Aká je celková spoločenská hodnota a počet vyrúbaných stromov ....... €

2. Náhradná výsadba:
- Počet stromov na náhradnú výsadbu ..........ks
- použitý druh stromov ................
- použitá veľkosť sadeníc ...............
- použitý výsadbový spon rastlín ..............
- miesto výsadby = cesta Trnava - Zeleneč
- termín výsadby bude uskutočnený do: .............
- náhradná výsadba bude realizovaná na náklady ...........

Prečo nie je výsadba stromov súčasťou projektové dokumentácie, a nie je požiadavkou v stavebnom povolení stavby - a preto sa nerobí súčasne s obnovou komunikácie?

Ďakujem dopredu za Vaše odpovedi na hore uvedené otázky

ilustračný obrázok _novo založená ovocná alej z Nemecka
Zdroj: http://arnika.org/aleje-v-nemecku


02. december 2014

jozo

Širší rámec k ku problematike aleji –
- Od 1.decembra 2005 je na Slovensku v platnosti Európsky dohovor o krajine

- V roku 2009 vydala Rada Európy v nadväznosti na Dohovor o krajine aj správu o alejach. RE poukazuje na problém zanikaní a ochrany alejí v Európe a požaduje, aby bolo zastavené rúbanie, začatá starostlivosť o aleje a výsadba nových stromoradí, a taktiež prijaté politické nástroje k ochrane alejí. Celý text vrátanie fotografií a schém:
http://www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/heritage/landscape/reunionconf/5econference/CEP-CDPATEP-2009-15-TreeAvenues_en.pdf

Odporúčam si pozrieť
02. december 2014

jozo

Na českej stránke organizácie Arnika je množstvo praktických informácií o alejach ... napr. SKÚSENOSTI Z NEMECKA
http://arnika.org/aleje-v-nemecku

výber pár bodov z textu :

„......Desatero problémů a kterak je překonat
6. VÝSADBY JSOU DRAHÉ
Silniční správa zahrnuje výsadby alejí do všech projektů na rekonstrukce silnic nebo jejich novou výstavbu. Vychází z faktu, že pokud se stromy vysadí současně s úpravou silnice, náklady na celý projekt se dramaticky nezvýší.
Jedná-li se o kompenzační výsadbu namísto pokácených stromů, je tato výsadba nařízena zákonem na ochranu přírody. Správa silnic musí počítat s tím, že rozhodne-li se kácet stromy, bude muset vysadit nové. Příslušné náklady plánuje v předstihu do svého rozpočtu.

7. PŘEDPISY VYŽADUJÍ ODSTUP
Zatímco pruský zákon z roku 1900 stanovil odstup stromů v alejích od okraje vozovky na 75 cm, současná spolková technická norma předpokládá odstup stromů v nově vysazovaných alejích od okraje vozovky ve vzdálenosti 4,5 metru u silnic I. tříd a 3,5 metru u silnic II. a III. tříd. Zákon platný v Meklenbursku-Předních Pomořanech ukládá zachovat vzdálenost mezi stromem a vozovkou 1,5 až 3,5 metru.
Silniční správa dodržuje pravidlo většího odstupu u více frekventovaných silnic a silnic vyšších tříd. Pokud to poměry na daném místě neumožňují nebo jedná-li se o silnici nižší třídy, vysazují se aleje i blíže. Při plánování výsadeb se bere ohled také na terénní situaci a vlastnické poměry. Formu výsadby navrhuje silniční správa a diskutuje s orgány ochrany přírody.

9. STÁLÉ OBAVY Z BEZPEČNOSTI
Část veřejnosti a řidičů má i přes velkou osvětovou kampaň stále pocit, že aleje ohrožují bezpečnost silničního provozu. Tyto obavy se snaží zmírňovat už autoškoly a připravují řidiče na řízení v alejích. V místech, kde dochází k častějším dopravním nehodám, umisťuje silniční správa svodidla a reflexní patníky. Používá se rovněž dodatková tabulka „pozor, riziko nárazu do stromu“. Ve většině úzkých alejí je omezena nejvyšší povolená rychlost na maximálně 80 km/h.

10. INDIVIDUÁLNÍ PŘÍSTUP
Vysazováním vzrostlých, zdravých a dobře zapěstovaných stromů předchází silniční správa dalším vysokým nákladům na péči o nově založené aleje. Přesto má každý strom své inventární číslo a evidenční list. Péče a pěstební opatření se vždy plánují s ohledem na potřeby každého jednotlivého stromu. Do různých alejí se vysazují takové druhy stromů, které odpovídají danému místu a rázu krajiny. Výsadby vždy plánuje krajinářský architekt ve spolupráci s orgány ochrany přírody, aby byla každá alej svébytným a charakteristickým útvarem. ..... "
02. december 2014

Lepšia Modranka

to nemecko je super: – náhradná výsadba je určená zákonom :) a pokiaľ správa ciest vyrúba – musí vysadiť....a pravidlo s odstupom stromov od cesty je viac variabilné ....a evidencia stromov, starostlivosť ..... na jaaa – ordnung ako sa patrí :)
03. december 2014

Jozef A

Nie som odborník na danú tému, ale mne sa stromy pri cestách tiež nezdajú. Chápem, že cesta popri stromoch vyzerá krajšie, tie stromy predstavujú kus prírody, ktorej nie je nikdy dosť. Rovnako chápem aj to, že za určitých podmienok môžu zlepšiť orientáciu /vidím zákrutu skôr/, ale nemyslím si, že pomáhajú riešiť problémy so závejmi. Rovnako pri nehodách bývajú príčinou mnohých úmrtí. Podľa mňa by bolo dobré poobzerať sa po nejakých iných možnostiach, napríklad nejaký druh kríkov. Nebude kmeň, ktorý by zlomil auto na dve polovice, problémy so snehom by boli omnoho menšie, a možno by to ani nevyzeralo zle. Prípadne, ak stromy - tak trocha ďalej od cesty.
03. december 2014

jozo

Jozef - treba si pozrieť pozorne ten obrázok schemu aleji co je prilepena hore. Prehladne su tam pozitiva....chybaju tam len odkazy na kultúrne dedictvo- aleje sa cielene sadia u nás od 15.st. Ich vysadzanie bolo podchytene uz nariadenimi panovnikov a su jedným z doleziitych prvkov ktoré tvoria raz krajiny...ich jedinou povedzme slabinou je skutočnosť ze sa niekedy stanú prekazkou autu, ktorého vodič nezvladol jazdu...sami o sebe niesu dovodom havarie , tym je neprimeraná jazda...treba si pozrieť v tej českej metodike statistiky dopr. Nehod a aj kapitolu doporuceni na zvýšenie bezpecnosti jazdy v alejach...k tej statistike takmer polovica smrť. Nehod bola zrazka s iným dopr. Prostriedkom, so stromom to bolo okolo 15%-140 umrti a zrazka s inou pevnou prekazkou ako napr. Najazdom na most 94 umrti...podľa logiky vyrubaj strom zachranis bláznivého jazdca- by bolo potrebné časom odstrániť aj dalsie mozne prekážky...auta, mosty alebo aj krize co stoja u cesty....treba sa spravat zodpovedno a ohleduplno k druhým ako aj ku krajine v ktorej žijeme....tak aby na nás mohli byt naši potomkovia hrdí
03. december 2014

Jozef A

Jozo - ja netvrdím, že treba stromy rúbať, aby sme zachránili bláznivého jazdca, takýto extrém som naozaj nespomínal. Rozumiem aj pozitívam, bez obáv. Rovnako nežiadam, aby sa odstraňovali ďalšie možné prekážky, lenže treba ísť s dobou. To, že sa u nás sadia už od 15. storočia je super, ja som prišiel s myšlienkou, že by možno stálo za to prehodnotiť, či neexistuje iný, vhodnejší porast, ktorý by sa napríklad mohol nasadiť aj popri tej ceste na Zeleneč. Aj jeden zachránený život má svoju hodnotu, nie? Na cestách nezomierajú iba nezodpovední vodiči... Mám prírodu rád, ale nebudem fanaticky obhajovať niečo, čo sa podľa mňa dá vyriešiť lepšie. Myslím, že existuje priestor na diskusiu.
04. december 2014

maja

Prečo sa k tomu nevyjadrili aj obyvatelia a aktivisti ako k rubaniu stromov v kamennom mlyne - tam sme spisovali aj peticiu, robila sa protest akcia a toto nám utieklo...treba se opätovne ohlasit - aby sa alej vratila nazad . Ps: aj mne to uniklo, nechodim tadiaľ často. ...
04. december 2014

macro

Istý čas som pravidelne chodieval smer Špačince. Verte, neverte bol pri zákrute jeden strom a "každý druhý deň" chudák dostal ranu autom. Nehovorte mi, že sa ten strom hádzal autám do dráhy a robilo mu to dobre. Nakoniec to ten starý orech dostal nie autom ale motorovou pílou. Odvtedy autá môžu putovať desiatky metrov do poľa, či už rovno, v kotrmelcoch, alebo inak. Keď chce niekto riskovať, musí rátať že bude aj platiť ....
05. december 2014

jozo

Jozef – súhlasím že treba isť s dobou .... čo v dnešnej dobe znamená ochrana, zachovanie a obnova alejí okolo ciest ako významného krajinného prvku a kultúrneho dedičstva krajiny....poválečný trend rúbania alejí okolo ciest pre zvýšenie bezpečnosti a zrýchlenie dopravy v rámci Európy ustal a teraz už beží cca 15 rokov snaha o zachovanie, prípadne obnovenie zničeného... tak aby po nás nezostala jedna púšť .... obnova alejí vzniká ako konsenzus životného prostredia, dopravy, kultúrneho dedičstva... treba si prečítať odkaz napr. na vývoj v Nemecku ( http://arnika.org/aleje-v-nemecku )
Krátký výtaj z textu: „Mezi lety 1949 a 1999 bylo na území Spolkové republiky Německo pokáceno přibližně 50 tisíc kilometrů alejí v zájmu bezpečnosti silničního provozu. V tomto období prudce narůstal počet automobilů i ujetých kilometrů a jako společenská priorita byla vnímána rychlá a snadná individuální automobilová doprava. Prioritou státu byl ekonomický rozvoj.
Na území tehdejší NDR byla situace zcela jiná: vzhledem k méně výkonné ekonomice nebyl automobilový boom tak prudký a tlak na plošné kácení alejí kvůli rozšiřování silnic prakticky neexistoval. Osazování silnic zejména ovocnými stromy byla navíc až do konce 60. let považováno za důležitý úkol národního hospodářství.
Po spojení obou částí Německa v roce 1999 bylo zřejmé, jak odlišná byla péče o krajinu v dříve samostatných republikách. Obyvatelé „Západního Německa“ znovu objevili krásu silničních alejí a pochopili, o jak významnou hodnotu díky padesáti letům systematického kácení přišli. Zároveň bylo nutné řešit otázku rekonstrukcí silnic v bývalé NDR lemovaných alejemi. Veřejné mínění se postavilo razantně proti kácení alejí a rozhořela se široká diskuse o dalším postupu.....
Braniborská vyhláška o alejích
V roce 2000 došlo k dohodě mezi braniborskými ministerstvy dopravy a životního prostředí o společné ochraně alejí, jejímž výsledkem je vyhláška obsahující tyto zásady:
- za každý pokácený strom v aleji musí být vysazen nový
-vzdálenost stromů v alejích od vozovky nemá být větší než 4,5 metru
- každoročně musí být zveřejněn přehled o vykácených a vysázených stromech
- pouze na vybraných rychlostních silnicích se do budoucna s alejemi nepočítá a nejsou obnovovány

Rozšiřování alejí v Severním Porýní-Vestfálsku
Vláda spolkové země určila jako jeden ze svých cílů lepší ochranu historických alejí a výsadbu nových. V návaznosti na to vznikla jako společná iniciativa ministerstva dopravy a ministerstva životního prostředí kampaň „100 nových alejí pro Severní Porýní-Vestfálsko“. Do projektu se zapojili i místní obyvatelé, úřady na ochranu životního prostředí, lesní správa, řada dobrovolníků, zemědělců a soukromých majitelů lesů.
Od roku 2006 se již podařilo vysadit 70 nových alejí o délce zhruba 75 kilometrů, v nichž roste 6.898 stromů. Nejčastěji vysazovanými druhy jsou lípy, duby a javory, ale také různé druhy ovocných stromů, břízy, jasany a oskeruše.

- prípadne doporučujem si prečítať aj správu o alejách okolo ciest, ktorá vznikla ako jeden z materiálov dohovoru o krajine ( a ten Slovensko ratifikovalo v r. 2005) http://www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/heritage/landscape/reunionconf/5econference/CEP-CDPATEP-2009-15-TreeAvenues_en.pdf

- Priestor na diskusiu je vždy, lepších riešení – čím vyrúbané aleje nahradiť, žiaľ moc resp. žiadne nie sú....Kríky sa dajú použiť niekde, ale v princípe sa jedná o vegetačný prvok ktorý má výrazne iné proporčné rozmery (napr. lipovú, gaštanovú alej kríkom proporčne nenahradím ....u jabloňové aleje by napr. náhrada lieskami bola výškovo primeraná...).... strom je proste strom ....  Osveta na Slovensku ohľadom zachovania alejí zatiaľ obecne chýba, a preto sa treba pozrieť na to ako sa to robí v krajinách kde sú trocha ďalej ....
07. december 2014

Lucie

Predovšetkým je to téma, ktorá sa týka nás, ktorí tu žijeme a denne sa pozeráme na akútny nedostatok zelene a keď nám zoberú aj tých pár stromov, tak sa ani nebránime, neurobíme nič. Diskusia o potrebnosti stromov a zelene je podľa mňa zbytočná, jednou z typických čŕt vyspelých krajín je práve množstvo a stav zelene.Preto sa aj ja pýtam, kedy si kompetentní uvedomia dôležitosť tejto témy a začnú konať?
08. december 2014

macro

Vie tu niekto, kto je vlastne kompetentný?
08. december 2014

jozo

z môjho laického pohľadu

1. - mesto Trnava - cesta leží v našom katastri – a preto by malo mesto ako „dobrého hospodára“ zaujímať čo a ako sa tu robí .... to že norma o pozem. komunikáciách hovorí o odstupe stromov od cesty 4,5m je jedna vec, druhá je skutočnosť, že aleja bola súčasťou nášho systému ekologickej stability a jedná sa o významný krajinný prvok, ...atď. viz vyššie .... preto ma zaujíma kto, kedy a ako uskutoční náhradnú výsadbu – vráti aleju späť k ceste, a aké kroky urobilo pre to mesto...

1+2- Mesto Trnava ako aj Zeleneč vydali k stavbe záväzné stanovisko ako príslušné stavebné úrady

3.- okresný úrad -vydal stavebné povolenie na stabu, a ktorý vydal stanovisko k výrubu – v ktorom predpokladám by mala byť zahrnutá náhradná výsadba ako podmienka pri výrube, v stavebnom povolení žiadna zmienka o náhradnej výsadbe nie je

4 - VUC - ako realizátor projektu a správca cesty ...
V Územnom pláne regiónu Trnavského samosprávneho kraja – výkres Ochrany prírody a krajiny vrátanie prvkov USES - je alej u cesty Trnava – Zeleneč vyznačená ako VÝZNAMNÝ LÍNIOVÝ PRVOK STROMORADI - Prvky zelene vo voľnej krajine ...

stavebné povolenie : http://www.zelenec.sk/drupal-7.8/sites/default/files/ext_docs/SCAN_20140811_151212978.pdf
08. december 2014

marcela

stromy pri cestách? nebezpečné...zbytočné...a nie su nebezpeční soferi?
08. december 2014

marcela

stromy pri cestách? nebezpečné...zbytočné...a nie su nebezpeční soferi?
13. december 2014

michal

maja - aktivisti sa sústredili na volby a v meste na aktivity ktoré sú "na očoch" - je oveľa jednoduchšie protestovať vôči výrubu stromov na kemennej ceste - pretože do kamenáča chodí kopec ľudí ....a tu to je iba periféria, za čo toľko bodov u voličov nezískaš....
24. február 2015

jozo

http://trnava.sme.sk/c/7659815/stromy-pri-ceste-do-zelenca-nakoniec-budu.html

22.2.2015 - vyšiel článok na Trnava.sme: Stromy pri ceste do Zelenča nakoniec budú
- pokiaľ sa naplní to čo je v článku popísané, tak by sa mohli stromy k ceste vrátiť...a veľká vďaka p. Jana Galkovej z mestského referátu ochrany prírody a krajiny za jej prácu.

"...V polovici januára cestu neskolaudovali pre mestom požadovanú výsadbu. „Kolaudačné konanie bude prerušené do doby uskutočnenia výsadby 104 nových stromov,“ ozrejmila Jana Galková z mestského referátu ochrany prírody a krajiny.

Vzhľadom na stanovisko dopravných policajtov a fakt, že ďalej od cesty už nie sú pozemky vo vlastníctve TTSK, kraj navrhol radnici refundáciu spoločenskej hodnoty vyrúbanej cestnej zelene. Presne 104 kusov by im dodal s tým, že mesto by si ich mohlo vysadiť, kde chce. S tým však nesúhlasilo a trvalo na pôvodnej výsadbe pri komunikácii.

Stromy nakoniec pri ceste rásť budú. Velšic nám potvrdil, že ich vysadia o niečo ďalej, mimo ochranného pásma cesty, ktoré už nevlastní kraj. „Odbor dopravnej politiky TTSK požiadal dňa 3. februára v zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy o súhlas s uskutočnením náhradnej výsadby nájomcov poľnohospodárskej pôdy,“ dodal Velšic.

V rámci ochrany pôdy pred veternou eróziou, by nakoniec mohli vysadiť stromy aj na týchto pozemkoch.... "

- zhrnutie - podnet sa rieši, a snáď bude aj úspešne doriešený - veľká vďaka.... aj keď tu na stránke je označený ako NERIEŠENÝ, a nikto z kompetentných v jednotlivých dotknutých organizáciach sa nevyjadril....




08. marec 2015

Janka

Janka: Dobry den chcem sa pridať do diskusie o vyrúbe na sislisku mier keď tak bude ďalej pokračovat neostane žiadna zelen nabuduci rok skuromna firma z Kosic aj tak nebude mat co rubat takže sa jej konečne zbavíme Janka Spisska Nova Ves tak tiez sa to iba zhorsuje zacinaju rubat stromy a mi si nevieme vazit tu prirodu !!!!!
23. jún 2015

Odpoveď samosprávy

Dobrý deň,
výsadba pri ceste č.III/06118 Trnava - Zeleneč bude zrealizovaná do 31. 12. 2015, v agrotechnicky vhodnom termíne, v rozsahu - 104 ks stromov (javor mliečny).

Odbor stavebný a životného prostredia

Diskusia

Pridajte obrázky
Prihlásený ako

Pridaním komentáru súhlasím s pravidlami používania