Ulica Kollárova-zastávka MHD -chýbajúca

Erik, máš tu viacero odkazov, zaslaných samospráve a aj čakajúcich. Oceňujem Tvoju snahu prispieť svojou troškou z Tvojho pohľadu k zlepšeniu pomerov. Pripadá mi to, že budeš študent alebo osoba nepoznajúca topológiu, väzby a predchádzajúce dianie a návrhy v tejto oblasti v Trnave.

K tomuto konkrétnemu príspevku a návrhu https://www.odkazprestarostu.sk/image/w1280/public/alerts/73514/images/5d1c5f41a6bdd.png .

Zastávky priamo na stanici majú svoj zmysel, v minulosti sa experimentovalo s tým, ktoré linky a spoje tam budú zachádzať . Terajší stav je určitý kompromis, aby z každej časti mesta išla priamo na ŽS (časť cestujúcich to oprávnene vyžaduje) aspoň jedna linka. Je pravda, že to zdržuje, najviac spoje v špičke odbočujúce z Dohnányho vľavo na ŽS. Významnú rolu majú zastávky na Dohnányho, cez podchod z južnej strany ŽS je to blízko a je takto poriešený prístup na ŽS zo spojov, ktoré tam priamo nezachádzajú (L2,4,14).

Uvažuje sa s vytvorením zastávky pred poštou na Dohnányho, následne by potom časť spojov priamo na ŽS už nezachádzala.

Tak, ako si navrhol dobudovať zastávky v tesnom kontakte s križovatkou by to v špičke spôsobovalo kolapsy dopravy. Naviac by sa v priestore križovatky pohybovalo oveľa viac chodcov, nemuseli by stačiť ostrovčeky a bolo by to nebezpečné.

Rozdelenie spoločnej zastávky na ŽS pre opačne idúce spoje liniek sa už navrhovalo priamo na stanici, problém by mohol vznikať pri prestupoch a v orientácii. Cestujúci na opačne idúci spoj danej linky zvyčajne nastúpi iba raz, potom si už dáva nato pozor. Pre ľudí neznalých miestnych pomerov je výhodné pýtať sa ostatných

Nebolo by to nebezpečné, keďže zastávky by boli umiestnené pri nadchode Kollárova a nadchode Hospodárska, ktoré by zabezpečili priamy a plynulý presun k ŽST. Tretia zastávka by bola pri bočnom vchode, ktorá by bola v blízkosti vchodu do ŽST podobnej so súčasnou zastávkou.

Chápem potrebu priameho spojenia s ŽST, sám ho využívam, ale cestujúci idúci ďalej než k ŽST nemá motiváciu využiť spoj prepravou po TT, keďže je to 5 - 8 min zbytočného zdržania. MHD je uspôsobená len pre cestujúcich vlakom týmto krokom a nepočíta s prepravou po Trnave. Sám som mohol využívať počas stredoškolských čias L3, avšak za 4 roky strednej školy som ju využil iba raz a to práve kvôli zdržaniu v kombinácií s krátkym autobusom, ktorý bol plný a bolo nepríjemné stáť cca 13 min v preplnenom autobuse, ktorý naberal zbytočné zdržanie. Po tejto skúsenosti som preferoval chôdzu a po čase aj auto. Pričom je riešenie buď vytvoriť zastávky za križovatkou, alebo upraviť grafikon, aby konečné zastávky boli na ŽST.

Cesta zo Spartakovskej na Prednádražie L3 trvá 20 min podľa CP v rannom intervale o 9:18(prikladám obrázok CP), pričom s autom si tam za 10 min aj s nečakanou premávkou. Pokiaľ by sme jednoduchým umiestnením zastávky na Kollárovej pri nadchode a zastávky pri nadchode na Hospodárskej skrátili tento čas na 15, či 12 min, tak by sa zvýšil počet cestujúcich. Steer Davies Gleave v r. 1996 vo svojej štúdií popísal, že časová elasticita má najvýraznejší vplyv pri výbere dopravného prostriedku - pri znížení času jazdy o 50% predstavuje nárast cestujúcich až takmer o 25%. V súčasnosti MHD prepraví ročne zaokrúhlene 3 milióny cestujúcich. Týmto jednoduchým krokom by ročne mohlo pribudnúť v MHD až okolo 600 000 cestujúcich.

Tento návrh som nevymyslel ja, ale Martin Šulek ho minulý rok zakomponoval do práce o zlepšení MHD v Trnave, ktorá bola ocenená cenou dekana Dopravnej fakulty ČVUT v Prahe, čiže už tento návrh o rozmiestnení zastávok videli zahraniční odborníci a pozdával sa im, pretože je to adekvátne riešenie, ktoré sa používa v iných mestách. Prikladám ti obrázok rozmiestnenia zastávok pri vlakovej a autobusovej stanici v českom meste, ktoré je od Trnavy menšie o cca 16 km štvorcových, avšak žije tam o 27 000 ľudí viac - České Budějovice. Na jednej križovatke s tromi smermi, podobný prípad ako náš, majú umiestených až 5 zastávok(označených abecedne od A po E). Keď v meste s vyše 90 000 obyvateľmi nenastane dopravný kolaps a nebezpečie, prečo by malo v 63-tisícovej Trnave? Tento systém využívajú aj západné metropoly, kde žijú milióny obyvateľov a dopravný kolaps a nebezpečie nenastane.

Ak mesto vyrieši podnet, ktorý som dával ohľadom ŽST, týmto krokom, tak dosť ušetrí. Na stanicu zachádza 6 liniek(so školskou) zbytočne 650 metrov tam aj naspäť len jednou jazdou. Všetky linky na stanicu takto prejazdia ročne vyše 100 000 km zbytočne. Jeden vozokilometer stojí u dopravcu cca 2€. Tým by sa ušetrilo vyše 200 000€, za ktoré by mesto mohlo objednať ďalšie spoje. Taktiež viac liniek(80%liniek oproti súčasným 50%) za nulové náklady by prechádzali ŽST, čo by zlepšilo dostupnosť mestských časti s vlakovým spojením a po plánovanom zavedení spoplatnenia parkovania na ŽST by to bola nutnosť motivovať ľudí k alternatívnej doprave.

Šetriš náklady a zrýchliš dopravu, čiže prilákaš viac ľudí do MHD za nižšie peniaze a za nižšie vyprodukované emisie.

Počet cestujúcich len nasledujúcimi krokmi(zastávky na znamenie, vyriešenie stanice a ďalšie podnety, ktoré som dával) by narástol ročne o cca 750 000, čo znamená viac financií pre MHD a častejšie spoje.