Pavilón chirurgických disciplín funguje už niekoľko rokov, ale stále nikto neberie do úvahy, že jeho pacientmi sú vo veľkej miere poúrazové a pooperačné stavy, ktoré majú problém so samostatným pohybom bez cudzej pomoci. Sanitky majú k dispozícii len 2 miesta a to tak, že blokujú vstup do budovy a aj chodník pre chodcov (foto 1). No a vyzdvihnúť imobilného pacienta súkromným vozidlom je už úplná katastrofa: vodič musí nájsť miesto na odstavenie vozidla, často stovky metrov od vchodu, vyzdvihnúť pacienta z izby, pomôcť mu dolu ku vchodu. Aj tu už je problém, pretože počet miest na sedenie v hale pri vchode je vzhľadom na počet pacientov čakajúcich na odvoz nedostatočný. Potom vodič privezie auto ku vchodu a tu je najväčší problém, pretože je tu všade zákaz zastavenia. Zastaviť blízko vchodu legálne je bez šance (foto 4). Takže musí porušiť predpisy, zastaviť v zákaze, vystúpiť z vozidla, ísť pre čakajúceho pacienta do vstupnej haly, presunúť ho k vozidlu a pomôcť mu nastúpiť. Pritom z jednej a druhej strany vchodu sú trávnaté plochy (foto 2 a 3) kde by sa s minimálnymi nákladmi dali vybudovať odstavné plochy pre takéto prípady s dobou zastavenia na 10 - 20 minút. Určite by to potešilo aj vodičov sanitiek aj chodcov, ktorý obchádzajú sanitky po ceste.
Zároveň by som chcel upozorniť aj na problémy vozíčkárov, ktorý majú vyhradené len 2 miesta (foto 5), pritom jeden vozíčkár čakajúci na ošetrenie zablokuje toto parkovisko na 3-4 hodiny. No a dostať sa z tohto miesta na vozíčku k jednému alebo druhému vchodu cez obrubníky a stojace autá je úctyhodný športový výkon.
To o čom tu píšem so veľakrát vyskúšal na vlastnej koži: v lete som mal ťažký úraz nohy, teraz mám na operácii manželku, predtým som sem vozil moju matku aj kamarátovu manželku. A to zahŕňa nielen jedno zastavenie po operácii, ale aj následné návštevy ambulancie a rehabilitácie, takže každý úraz alebo operácia v rodine vodiča pekne potrápi.
majo