Ulica A. Žarnova-Verejný poriadok-iné

Súd:
Najvyšší súd
Spisová značka:
7Usam/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu:
2015200924
Dátum vydania rozhodnutia:
08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
JUDr. Viola Takáčová
ECLI:
ECLI:SK:NSSR:2018:2015200924.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, JUDr. R.M., Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanému: Mesto Trnava,Hlavná ul. č. 1, Trnava, IČO: 00 313 114, v konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia MestaTrnava č. 221 z 26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava so zákonom, o kasačnej sťažnostižalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a .Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54podľa § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) vyslovil nesúladčlánku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra2004 o Mestskej polícii mesta Trnava s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení a ustanoveniami § 4 a § 21 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.2. Krajský súd pri posudzovaní otázky súladu žalobcom označených článkov Všeobecne záväznéhonariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra 2004 vychádzal z § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. oobecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 4, § 21 ods. 1 -4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 564/1991Zb.“), článku 4 ods. 1, 2 a článku 10 ods. 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava (ďalej len „VZN č. 221“) ako aj príslušných ustanoveníSSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.3. Uviedol, že žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 4 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom zdôvodu, že v zmysle článku 4 ods. 2 ďalšie podrobnosti organizácie Mestskej polície mesta Trnava (ďalejlen „MsP“) a rámcová náplň práve jednotlivých zamestnancov MsP je určená organizačným poriadkomMsP, ktorý schvaľuje primátor mesta Trnava, čo je v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,podľa ktorého organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnejpolície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa zákona organizáciamestskej polície patrí iba do kompetencie mestského zastupiteľstva, a preto jej organizačný poriadoknemôže schvaľovať primátor.4. Súčasne žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom, podľaktorého môže príslušník MsP pri plnení niektorých úloh MsP na základe príkazu náčelníka MsP, prípadne
jeho zástupcu, používať civilný odev, pričom v takom prípade svoju príslušnosť k MsP preukazujepreukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačným číslom a ústnym vyhlásením„mestská polícia“. Podľa žalobkyne toto ustanovenie odporuje § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., podľaktorého príslušník obecnej polície svoju príslušnosť k obecnej polícii preukazuje rovnošatou príslušníkaobecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakomobecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“. Zákon neobsahuje úpravu civilného (občianskeho) odevu pre príslušníkov obecnejpolície i preukázanie príslušnosti k obecnej polícii nevyžaduje iba v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňuje (§ 21 ods. 2), a preukazovanie iba ústnym vyhlásením pripúšťa iba vo výnimočnýchprípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazompríslušníka obecnej polície, čo nemožno vzťahovať na výkon bežnej činnosti týkajúcej sa odhaľovaniaa sankcionovania priestupkov. Z pojmu „výnimočný prípad“ je zrejmé, že môže ísť iba o mimoriadne,nečakané alebo neobvyklé prípady, napr. ak sa príslušník obecnej polície pri výkone oprávnenia podľa§ 11 zákona pred otvorením bytu nemôže preukázať inak ako ústnym vyhlásením, alebo napr. prizákrokoch v podmienkach zníženej viditeľnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na to, že podnetna preskúmanie postupu MsP v Trnave pri výkone činností v civilnom odeve podalo Ministerstvo vnútraSlovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, podľa ktorého ako gestora zákona č. 564/1991 Zb. jeplnenie úloh obecnej polície v civilnom odeve v rozpore s týmto zákonom. Príslušník obecnej polície priplnení úloh nosí rovnošatu jednotnú na celom území Slovenskej republiky, ktorá je jednou z náležitostí,ktorými preukazuje svoju príslušnosť k obecnej polícii a zo žiadneho z ustanovení zákona náčelníkoviMsP neprináleží rozhodovať o výkone služby v civilnom odeve.5. V súvislosti s namietaným článkom 4 ods. 2 VZN č. 221 sa krajský súd stotožnil s argumentácioužalobkyne. Dodal, že primátor mesta (starosta obce) svojimi rozhodnutiami nepochybne ovplyvňuječinnosť mestskej polície, vo svojej pozícii v konečnom dôsledku je priamym nadriadeným náčelníkovimestskej polície, ktorému náčelník za svoju činnosť zodpovedá. Tieto skutočnosti - oprávnenia primátoramesta však neodôvodňujú výklad pojmu organizácie použitého v ustanovení § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,ktorý žalovaný v článku 4 VZN č. 221 a vo svojom stanovisku k veci zúžil na organizačnú štruktúru MsP,určenie iba ktorej by podľa neho prináležalo do kompetencie mestského zastupiteľstva. Organizáciaako taká (nie vo význame každodennej riadiacej činnosti) v rozpore s jeho právnym názorom zahŕňanielen určenie hierarchického usporiadania vzťahov medzi jednotlivými útvarmi a pracovnými pozíciami- organizačnú štruktúru MsP, ale aj podrobnejšiu úpravu vnútorného usporiadania, deľbu práce medzijednotlivými jej útvarmi, či stanovenie rámcovej pracovnej náplne jednotlivých pozícii v nich (obdobne akodo kompetencie mestského zastupiteľstva podľa § 4 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. patrí zriaďovaniea zrušovanie orgánov potrebných na samosprávu obce a určovanie náplne ich práce).6. Rovnako krajský súd vyhovel žalobe v časti namietaného súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s §21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991Zb. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že gramatickým výkladomvychádzajúcim najmä z absencie priraďovacej spojky „alebo“, ale aj logickým výkladom ustanoveniaodstavca 1 je, v súlade s právnym názorom žalobkyne, nutné dospieť k záveru, že v ňom určenéspôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii sú stanovené kumulatívne, hoci možno usudzovaťo prekročení praktickej potreby, teda že povinnosťou príslušníka MsP je preukazovať sa súčasne (aknejde o výnimočné okolnosti) všetkými zákonom stanovenými spôsobmi. Opačný výklad by pripúšťalnielen preukazovanie sa samostatne iba identifikačným odznakom polície, ale aj rovnošatou bezidentifikačného odznaku, či samostatným ústnym vyhlásením bez akýchkoľvek vonkajších znakovpríslušnosti k mestskej polícii, vnímaných verejnosťou nepochybne ako hodnovernejších, a to aj bezdanosti výnimočných okolností zákroku. V takom prípade by ale ustanovenie odseku 3 stratilo akékoľvekopodstatnenie, pokiaľ by jeho významom nemal byť inak zjavne neopodstatnený zákaz príslušníkovimestskej polície preukázať sa ústnym vyhlásením v iných ako v tomto ustanovení opísaných prípadoch- keď mu okolnosti neumožňujú preukázať sa rovnošatou alebo preukazom. Úmyslom zákonodarcuv tomto ustanovení nepochybne bolo umožnenie preukázania sa vo výnimočných prípadoch, keďpreukázanie sa viditeľnými atribútmi príslušnosti nie je možné, výlučne ústnym vyhlásením príslušníkapolície. Uzavrel, že zákon výkon činnosti príslušníka mestskej polície bez rovnošaty príslušníkamestskej polície v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje a otázku použitia rovnošaty nezveruje dokompetencie náčelníka polície, či jeho zástupcu tak, ako to žalovaný pripustil v článku 10 ods. 2 VZNč. 221.
7. Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a preto podľa§ 367 ods. 1 SSP vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 4 a § 21 ods. 1- 3 zákona č. 564/1991 Zb.8. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.II.9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP).11. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že nie je prípustná možnosť plniť úlohy obecnej políciev civilnom oblečení, a že v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. je príslušník obecnej políciepovinný preukázať príslušnosť k obecnej polícii kumulatívne všetkými spôsobmi, ktoré sú uvedené v §21 ods. 1. Uviedol, že text § 21 ods. 1 je možné vykladať rôznym spôsobom, a to buď ako kumulatívnepreukazovanie príslušnosti určenými spôsobmi - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľneumiestneným kruhovým znakom obecnej polície a súčasne identifikačným odznakom obecnej polície asúčasne preukazom príslušníka obecnej polície a súčasne ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“, alebo alternatívne - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície alebo identifikačným odznakom obecnej polície alebo preukazompríslušníka obecnej polície alebo ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. V prípadeprísne gramatického výkladu by bola pravdepodobne stanovená povinnosť príslušníka preukazovaťsvoju príslušnosť kumulatívne, avšak text § 21 ods. 1 však nie je možné vykladať oddelene od odseku3 § 21, ktorý stanovuje podmienky pre preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii ústnym vyhlásením.Z odseku 3 je zrejmé, že ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej polície svoju príslušnosť kobecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, a teda nie vždy kumulatívne spolu s ostatnými spôsobmipreukazovania príslušnosti, a to keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatoualebo preukazom príslušníka obecnej polície. Slovné spojenie „rovnošatou alebo preukazom“ celkomjednoznačne poukazuje na v odseku 1 uvedené alternatívne možnosti preukazovania príslušnosti kobecnej polícii buď rovnošatou alebo preukazom. Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb.limituje oprávnenie (nie povinnosť) nosenia rovnošaty príslušníka obecnej polície nasledovne „Príslušníkobecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základerozhodnutia starostu obce“. Zákon č. 564/1991 Zb. týmto, ani žiadnym iným ustanovením nezakladápovinnosť plniť úlohy iba v rovnošate príslušníkov obecnej polície.12. Ďalej žalovaný uvádzal, že pôvodné znenie zákona č. 564/1991 Zb. bolo viackrát menené (zákonč. 250/1994 Z.z., č. 319/1999 Z.z., č. 333/2003 Z.z., č. 445/2008 Z.z., č. 105/2011 Z.z.) a prišlo tak kzákonnému zjednoteniu rovnošaty príslušníkov obecných polícií na celom území Slovenskej republiky.Nedostatočnosť preukazovania príslušnosti k obecnej polícii iba rovnošatou, ktorá existovala v časoch,keď rovnošatu a jej súčasti určovala obec v zmysle zákona č. 564/1991 Zb. rôznym spôsobom anásledná možnosť právnej neistoty zo strany osoby, voči ktorej príslušník obecnej polície zasahoval, užv súčasnosti nejestvuje.13. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07, v zmyslektorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzaťprvotne z ich doslovného znenia. Takáto doslovná aplikácia znenia zákonného ustanovenia však nemôžebyť absolútna. Od doslovného znenia právneho textu je možné odchýliť sa v takom závažnom dôvode, akto vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonova ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Je nepochybne nutné vyvarovať sa svojvôle(arbitrárnosti) a interpretácia právnej normy má byť založená na racionálnej argumentácii. V prípadenejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporutohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Podľanázoru žalovaného, nie je racionálne, aby príslušníci obecných a mestských polícií na území Slovenska,pri plnení služobných úloh v jednotnej rovnošate, na ktorej majú upevnený identifikačný odznak, bolipovinní pred každým zákrokom preukazovať svoju príslušnosť ešte aj vytiahnutím preukazu príslušníka
obecnej polície, teda kumulatívne. Takéto preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii je nielen nelogickéa neracionálne, ale aj problematicky realizovateľné. Dodal, že preukazovanie príslušnosti k obecnejpolícii kumulatívne rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície a súčasne preukazom príslušníka obecnejpolície nie je realizované v praxi žiadnej obecnej, alebo mestskej polície na Slovensku. Zákon č.564/1991 Zb. pripúšťa teda možnosť alternatívneho preukazovania príslušnosti, pričom pri tvorbe aschvaľovaní VZN č. 221 žalovaný reagoval na spoločenskú objednávku. Ustanovenie článku 10 ods. 2VZN č. 221 je plne v súlade so zákonom č. 564/1991 Zb., je splnená podmienka preukázania príslušnostik obecnej polícii, a to tromi zákonom určenými spôsobmi súčasne - 1/ identifikačným odznakom obecnejpolície, 2/ preukazom príslušníka obecnej polície, 3/ ústnym vyhlásením „mestská polícia“ s tým, žeplnenie úloh v civilnom odeve je podmienené príkazom náčelníka, respektíve jeho zástupcu, a to preplnenie iba niektorých úloh MsP.14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že potreba plnenia niektorých úloh MsP v civilnom odeve vyplynula zpožiadavky verejnosti na lepšie odhaľovanie, objasňovanie, sankcionovanie a tým aj predchádzanieniektorým protiprávnym konaniam, ktoré spadajú do kompetencie mesta, najmä nedodržiavaniezákonom stanovených pravidiel týkajúcich sa chovu a držania psov a zakladanie „čiernych skládokodpadu“ a ukladanie odpadu na miesta, kde je to zakázané. Z priestorových, personálnych,organizačných a finančných dôvodov je nemožné obsadiť všetky verejné priestranstvá hliadkamiobecnej polície v rovnošate tak, aby mestá a obce dosiahli zlepšenie negatívneho stavu preventívnympôsobením uniformovaných hliadok obecnej polície. Hliadky MsP plnia svoje úlohy v civilnom odevepráve v spomínaných oblastiach. Efektivita odhaľovania, objasňovania, sankcionovania protiprávnychkonaní civilnou hliadkou je mnohonásobne vyššia, ako v prípade použitia uniformovanej hliadky. Jenesporné, že pôsobenie civilných hliadok na uvedených úsekoch prináša so sebou i preventívny efekt.Možnosť sankcie, celkom prirodzene, časť potenciálnych priestupcov odrádza od ich protiprávnehokonania. Cieľom MsP je na základe zákona a v jeho medziach, čo najlepšie a najefektívnejšie konaťvo verejnom záujme, slúžiť mestu a jeho občanom. Plnenie niektorých úloh MsP v civilnom odeve je vsúlade s týmto cieľom. Preukazovanie príslušníka MsP súčasne tromi spôsobmi je nielen zákonné, aleaj dostatočné z hľadiska právnej istoty osôb, proti ktorým sa zakročuje.15. Vzhľadom na uvedené, žalovaný považoval krajským súdom vydané uznesenie za odporujúceústavnoprávnym a medzinárodne garantovaným zásadám materiálneho právneho štátu, najmä princípuprávnej istoty občanov, ktorí si riadne plnia svoje štátom stanovené povinnosti a preto bona fideočakávajú, že úlohou verejnej autority na miestnej úrovni bude efektívne odhaľovanie a trestanieprotizákonnej činnosti osôb, ktoré tieto pravidlá nedodržiavajú.16. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vecmu vrátil na ďalšie konanie.III.17. Žalobkyňa sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 15. júna 2017 v plnom rozsahu stotožnilas uznesením krajského súdu považujúc v tejto súvislosti kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.IV.18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti(§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmanídospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.19. Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecnezáväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciacha/ územnej samosprávy so zákonom alebob/ plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
20. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväznéhonariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.21. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu z 8. marca 2017, č. k.20S/123/2015-54, ktorým súd vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. a s § 4, § 21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb.22. Vzhľadom na to, že žalovaný v kasačnej sťažnosti nesúlad článku 4 ods. 2 VZN so zákonomnerozporoval, potom predmetom konania pred kasačným súdom zostalo posúdenie správnosti záverovkrajského súdu vzťahujúcich sa výlučne k súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21 ods. 1 - 3 zákonač. 564/1991 Zb.23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávaťnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky aktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.24. Účelom zákona č. 564/1991 Zb., je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a právaa povinnosti príslušníkov obecnej polície (§ 1).25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosťk obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, akoaj ústnym vyhlásením "obecná polícia" alebo "mestská polícia".26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície je povinný pred zákrokompreukázať svoju príslušnosť k obecnej polícii. Nemusí tak urobiť v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňujú.27. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb., ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej políciesvoju príslušnosť k obecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujútúto príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície.28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb., ak príslušník obecnej polície plní úlohy na území obce,ktorá nezriadila obecnú políciu, preukáže sa na požiadanie aj splnomocnením tejto obce; pri zákroku,ktorý neznesie odklad, tak urobí ihneď, keď to povaha a okolnosti tohto zákroku dovolia.29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., rovnošata príslušníkov obecnej polície je jednotná nacelom území Slovenskej republiky.30. Podľa § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plneníúloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základe rozhodnutia starostu obce.31. Podľa článku 10 ods. 2 VZN č. 221, pri plnení niektorých úloh MsP môže príslušník MsP nazáklade príkazu náčelníka MsP, prípadne jeho zástupcu používať civilný odev. V takomto prípade svojupríslušnosť k MsP preukazuje preukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačnýmčíslom a ústnym vyhlásením „mestská polícia“.32. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Trnava dňa26. októbra 2004 schválilo na svojom zasadnutí Všeobecne záväzné nariadenie č. 221 o Mestskej políciimesta Trnava. Dňa 16. novembra 2004 nadobudlo účinnosť. Dňa 2. mája 2006 mestské zastupiteľstvoschválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 255, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221. Účinnosťnadobudlo dňa 1. júna 2006. Proti VZN č. 221 v znení VZN č. 255 bol zo strany Okresnej prokuratúryTrnava dňa 19. augusta 2015, pod číslom Pd 124/15/2207-3, podaný protest prokurátora, v ktorom bolonavrhnuté pre nezákonnosť zrušiť článok 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5, článok 4 ods. 2, článok10 ods. 2 a článok 11 ods. 8. Uvedenému protestu bolo zo strany Mesta Trnava čiastočne vyhovené (čodo článkov 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5), odrazom čoho bolo následné schválenie Všeobecnezáväzného nariadenia č. 453, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221 v znení VZN č. 255. Účinnosť
nadobudlo dňa 1. decembra 2015. Návrhu prokurátora v časti zrušenia článku 4 ods. 2, článku 10 ods.2 a článku 11 ods. 8 VZN č. 221 Mesto Trnava nevyhovelo.33. Spornou a súčasne základnou otázkou zostalo posúdenie súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb., a teda, či príslušníci obecnej polície sú oprávnení plniť úlohy obecnejpolície aj v civilnom oblečení. Zároveň na tomto mieste najvyšší súd uvádza, že tam, kde sa bude ďalejv texte používať slovné spojenie „príslušník obecnej polície“ (v príslušnom gramatickom tvare), myslí satým automaticky v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. aj „príslušník mestskej polície“.34. Z dotknutého ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. vyplýva, že príslušník obecnej políciepreukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníkaobecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. Jedná sa o 4základné a výlučne taxatívne vypočítané spôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii s tým,že posledný zmieňovaný spôsob (ústne vyhlásenie) sa uplatňuje v zmysle § 21 ods. 3 zákona č.564/1991 Zb. iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť k obecnejpolícii preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície. Rovnošata príslušníkovobecnej polície je jednotné oblečenie (odev) pre príslušníkov so špecifickými znakmi upravenými v § 22zákona č. 564/1991 Zb., ktoré vyjadrujú príslušnosť k obecnej polícii. Zároveň je základným spôsobompreukazovania príslušnosti k obecnej polícii. Príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úlohobecnej polície podľa menovaného zákona, alebo na základe rozhodnutia starostu obce (§ 22 ods. 8zákona).35. Argumentácii žalovaného, že v prípade kumulatívneho výkladu, by potom príslušník obecnej políciepreukazoval svoju príslušnosť aj ústnym vyhlásením súčasne s ostatnými spôsobmi preukazovaniapríslušnosti, čo však odporuje výnimočnosti tohto spôsobu preukazovania príslušnosti k obecnej polícii,najvyšší súd uvádza, že tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii je z hľadiskazákonodarcom zvolenej formulácie predmetného zákonného ustanovenia na poslednom mieste a odostatných troch spôsobov preukazovania príslušnosti je oddelené spojkou „ako aj“ s tým, že bližšieje tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii upravený v naň obsahovo nadväzujúcomustanovení § 21 ods. 3. Z hľadiska gramatického, nakoľko v dotknutom ustanovení § 21 ods. 1zákona č. 564/1991 Zb. absentuje vylučujúca spojka „alebo“ treba dospieť iba k jedinému záveru,že príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnejpolície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnejpolície a preukazom príslušníka obecnej polície súčasne. V súvislosti s ďalším spôsobom preukázaniapríslušnosti - ústne vyhlásenie „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“, toto prichádza do úvahy iba vovýnimočných prípadoch. Opačný výklad, zvolený žalovaným by totiž znamenal možnosť preukazovaniapríslušnosti k obecnej polícii napríklad iba identifikačným odznakom samostatne, alebo aj rovnošatoubez identifikačného odznaku, na čo správne poukazoval aj krajský súd. Rovnako na základe výkladuzvoleného žalovaným, by do úvahy prichádzala i taká možnosť, že všetci príslušníci obecnej polície vkonkrétnej obci by pri výkone úloh obecnej polície vystupovali v civilnom oblečení, keďže výklad použitýžalovaným i takúto možnosť hypoteticky pripúšťa.36. Odhliadnuc od uvedeného, pre zdôraznenie správnosti záverov, ku ktorým dospel krajský súd,najvyšší súd nakoniec uvádza, že zákon č. 564/1991 Zb. výkon činnosti príslušníka obecnej polície vcivilnom odeve v žiadnom zo svojich ustanovení navyše ani neupravuje, a teda zákonodarca s takoutomožnosťou ani nepočíta. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle možnosť výkonu činnosti príslušníkaobecnej polície v civilnom odeve upraviť, bola by táto možnosť explicitne upravená priamo v zákone,rovnako ako to zákonodarca urobil napríklad v § 15 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v zneníneskorších predpisov, eventuálne v § 11 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže vznení neskorších predpisov.37. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené vkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosťnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 170 písm. c/ SSP v spojení s § 467ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania, keďžekonanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP vspojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný.Súd:
Najvyšší súd
Spisová značka:
7Usam/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu:
2015200924
Dátum vydania rozhodnutia:
08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
JUDr. Viola Takáčová
ECLI:
ECLI:SK:NSSR:2018:2015200924.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, JUDr. R.M., Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanému: Mesto Trnava,Hlavná ul. č. 1, Trnava, IČO: 00 313 114, v konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia MestaTrnava č. 221 z 26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava so zákonom, o kasačnej sťažnostižalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a .Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54podľa § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) vyslovil nesúladčlánku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra2004 o Mestskej polícii mesta Trnava s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení a ustanoveniami § 4 a § 21 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.2. Krajský súd pri posudzovaní otázky súladu žalobcom označených článkov Všeobecne záväznéhonariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra 2004 vychádzal z § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. oobecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 4, § 21 ods. 1 -4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 564/1991Zb.“), článku 4 ods. 1, 2 a článku 10 ods. 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava (ďalej len „VZN č. 221“) ako aj príslušných ustanoveníSSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.3. Uviedol, že žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 4 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom zdôvodu, že v zmysle článku 4 ods. 2 ďalšie podrobnosti organizácie Mestskej polície mesta Trnava (ďalejlen „MsP“) a rámcová náplň práve jednotlivých zamestnancov MsP je určená organizačným poriadkomMsP, ktorý schvaľuje primátor mesta Trnava, čo je v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,podľa ktorého organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnejpolície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa zákona organizáciamestskej polície patrí iba do kompetencie mestského zastupiteľstva, a preto jej organizačný poriadoknemôže schvaľovať primátor.4. Súčasne žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom, podľaktorého môže príslušník MsP pri plnení niektorých úloh MsP na základe príkazu náčelníka MsP, prípadne
jeho zástupcu, používať civilný odev, pričom v takom prípade svoju príslušnosť k MsP preukazujepreukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačným číslom a ústnym vyhlásením„mestská polícia“. Podľa žalobkyne toto ustanovenie odporuje § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., podľaktorého príslušník obecnej polície svoju príslušnosť k obecnej polícii preukazuje rovnošatou príslušníkaobecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakomobecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“. Zákon neobsahuje úpravu civilného (občianskeho) odevu pre príslušníkov obecnejpolície i preukázanie príslušnosti k obecnej polícii nevyžaduje iba v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňuje (§ 21 ods. 2), a preukazovanie iba ústnym vyhlásením pripúšťa iba vo výnimočnýchprípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazompríslušníka obecnej polície, čo nemožno vzťahovať na výkon bežnej činnosti týkajúcej sa odhaľovaniaa sankcionovania priestupkov. Z pojmu „výnimočný prípad“ je zrejmé, že môže ísť iba o mimoriadne,nečakané alebo neobvyklé prípady, napr. ak sa príslušník obecnej polície pri výkone oprávnenia podľa§ 11 zákona pred otvorením bytu nemôže preukázať inak ako ústnym vyhlásením, alebo napr. prizákrokoch v podmienkach zníženej viditeľnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na to, že podnetna preskúmanie postupu MsP v Trnave pri výkone činností v civilnom odeve podalo Ministerstvo vnútraSlovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, podľa ktorého ako gestora zákona č. 564/1991 Zb. jeplnenie úloh obecnej polície v civilnom odeve v rozpore s týmto zákonom. Príslušník obecnej polície priplnení úloh nosí rovnošatu jednotnú na celom území Slovenskej republiky, ktorá je jednou z náležitostí,ktorými preukazuje svoju príslušnosť k obecnej polícii a zo žiadneho z ustanovení zákona náčelníkoviMsP neprináleží rozhodovať o výkone služby v civilnom odeve.5. V súvislosti s namietaným článkom 4 ods. 2 VZN č. 221 sa krajský súd stotožnil s argumentácioužalobkyne. Dodal, že primátor mesta (starosta obce) svojimi rozhodnutiami nepochybne ovplyvňuječinnosť mestskej polície, vo svojej pozícii v konečnom dôsledku je priamym nadriadeným náčelníkovimestskej polície, ktorému náčelník za svoju činnosť zodpovedá. Tieto skutočnosti - oprávnenia primátoramesta však neodôvodňujú výklad pojmu organizácie použitého v ustanovení § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,ktorý žalovaný v článku 4 VZN č. 221 a vo svojom stanovisku k veci zúžil na organizačnú štruktúru MsP,určenie iba ktorej by podľa neho prináležalo do kompetencie mestského zastupiteľstva. Organizáciaako taká (nie vo význame každodennej riadiacej činnosti) v rozpore s jeho právnym názorom zahŕňanielen určenie hierarchického usporiadania vzťahov medzi jednotlivými útvarmi a pracovnými pozíciami- organizačnú štruktúru MsP, ale aj podrobnejšiu úpravu vnútorného usporiadania, deľbu práce medzijednotlivými jej útvarmi, či stanovenie rámcovej pracovnej náplne jednotlivých pozícii v nich (obdobne akodo kompetencie mestského zastupiteľstva podľa § 4 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. patrí zriaďovaniea zrušovanie orgánov potrebných na samosprávu obce a určovanie náplne ich práce).6. Rovnako krajský súd vyhovel žalobe v časti namietaného súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s §21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991Zb. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že gramatickým výkladomvychádzajúcim najmä z absencie priraďovacej spojky „alebo“, ale aj logickým výkladom ustanoveniaodstavca 1 je, v súlade s právnym názorom žalobkyne, nutné dospieť k záveru, že v ňom určenéspôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii sú stanovené kumulatívne, hoci možno usudzovaťo prekročení praktickej potreby, teda že povinnosťou príslušníka MsP je preukazovať sa súčasne (aknejde o výnimočné okolnosti) všetkými zákonom stanovenými spôsobmi. Opačný výklad by pripúšťalnielen preukazovanie sa samostatne iba identifikačným odznakom polície, ale aj rovnošatou bezidentifikačného odznaku, či samostatným ústnym vyhlásením bez akýchkoľvek vonkajších znakovpríslušnosti k mestskej polícii, vnímaných verejnosťou nepochybne ako hodnovernejších, a to aj bezdanosti výnimočných okolností zákroku. V takom prípade by ale ustanovenie odseku 3 stratilo akékoľvekopodstatnenie, pokiaľ by jeho významom nemal byť inak zjavne neopodstatnený zákaz príslušníkovimestskej polície preukázať sa ústnym vyhlásením v iných ako v tomto ustanovení opísaných prípadoch- keď mu okolnosti neumožňujú preukázať sa rovnošatou alebo preukazom. Úmyslom zákonodarcuv tomto ustanovení nepochybne bolo umožnenie preukázania sa vo výnimočných prípadoch, keďpreukázanie sa viditeľnými atribútmi príslušnosti nie je možné, výlučne ústnym vyhlásením príslušníkapolície. Uzavrel, že zákon výkon činnosti príslušníka mestskej polície bez rovnošaty príslušníkamestskej polície v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje a otázku použitia rovnošaty nezveruje dokompetencie náčelníka polície, či jeho zástupcu tak, ako to žalovaný pripustil v článku 10 ods. 2 VZNč. 221.
7. Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a preto podľa§ 367 ods. 1 SSP vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 4 a § 21 ods. 1- 3 zákona č. 564/1991 Zb.8. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.II.9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP).11. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že nie je prípustná možnosť plniť úlohy obecnej políciev civilnom oblečení, a že v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. je príslušník obecnej políciepovinný preukázať príslušnosť k obecnej polícii kumulatívne všetkými spôsobmi, ktoré sú uvedené v §21 ods. 1. Uviedol, že text § 21 ods. 1 je možné vykladať rôznym spôsobom, a to buď ako kumulatívnepreukazovanie príslušnosti určenými spôsobmi - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľneumiestneným kruhovým znakom obecnej polície a súčasne identifikačným odznakom obecnej polície asúčasne preukazom príslušníka obecnej polície a súčasne ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“, alebo alternatívne - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície alebo identifikačným odznakom obecnej polície alebo preukazompríslušníka obecnej polície alebo ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. V prípadeprísne gramatického výkladu by bola pravdepodobne stanovená povinnosť príslušníka preukazovaťsvoju príslušnosť kumulatívne, avšak text § 21 ods. 1 však nie je možné vykladať oddelene od odseku3 § 21, ktorý stanovuje podmienky pre preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii ústnym vyhlásením.Z odseku 3 je zrejmé, že ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej polície svoju príslušnosť kobecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, a teda nie vždy kumulatívne spolu s ostatnými spôsobmipreukazovania príslušnosti, a to keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatoualebo preukazom príslušníka obecnej polície. Slovné spojenie „rovnošatou alebo preukazom“ celkomjednoznačne poukazuje na v odseku 1 uvedené alternatívne možnosti preukazovania príslušnosti kobecnej polícii buď rovnošatou alebo preukazom. Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb.limituje oprávnenie (nie povinnosť) nosenia rovnošaty príslušníka obecnej polície nasledovne „Príslušníkobecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základerozhodnutia starostu obce“. Zákon č. 564/1991 Zb. týmto, ani žiadnym iným ustanovením nezakladápovinnosť plniť úlohy iba v rovnošate príslušníkov obecnej polície.12. Ďalej žalovaný uvádzal, že pôvodné znenie zákona č. 564/1991 Zb. bolo viackrát menené (zákonč. 250/1994 Z.z., č. 319/1999 Z.z., č. 333/2003 Z.z., č. 445/2008 Z.z., č. 105/2011 Z.z.) a prišlo tak kzákonnému zjednoteniu rovnošaty príslušníkov obecných polícií na celom území Slovenskej republiky.Nedostatočnosť preukazovania príslušnosti k obecnej polícii iba rovnošatou, ktorá existovala v časoch,keď rovnošatu a jej súčasti určovala obec v zmysle zákona č. 564/1991 Zb. rôznym spôsobom anásledná možnosť právnej neistoty zo strany osoby, voči ktorej príslušník obecnej polície zasahoval, užv súčasnosti nejestvuje.13. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07, v zmyslektorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzaťprvotne z ich doslovného znenia. Takáto doslovná aplikácia znenia zákonného ustanovenia však nemôžebyť absolútna. Od doslovného znenia právneho textu je možné odchýliť sa v takom závažnom dôvode, akto vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonova ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Je nepochybne nutné vyvarovať sa svojvôle(arbitrárnosti) a interpretácia právnej normy má byť založená na racionálnej argumentácii. V prípadenejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporutohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Podľanázoru žalovaného, nie je racionálne, aby príslušníci obecných a mestských polícií na území Slovenska,pri plnení služobných úloh v jednotnej rovnošate, na ktorej majú upevnený identifikačný odznak, bolipovinní pred každým zákrokom preukazovať svoju príslušnosť ešte aj vytiahnutím preukazu príslušníka
obecnej polície, teda kumulatívne. Takéto preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii je nielen nelogickéa neracionálne, ale aj problematicky realizovateľné. Dodal, že preukazovanie príslušnosti k obecnejpolícii kumulatívne rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície a súčasne preukazom príslušníka obecnejpolície nie je realizované v praxi žiadnej obecnej, alebo mestskej polície na Slovensku. Zákon č.564/1991 Zb. pripúšťa teda možnosť alternatívneho preukazovania príslušnosti, pričom pri tvorbe aschvaľovaní VZN č. 221 žalovaný reagoval na spoločenskú objednávku. Ustanovenie článku 10 ods. 2VZN č. 221 je plne v súlade so zákonom č. 564/1991 Zb., je splnená podmienka preukázania príslušnostik obecnej polícii, a to tromi zákonom určenými spôsobmi súčasne - 1/ identifikačným odznakom obecnejpolície, 2/ preukazom príslušníka obecnej polície, 3/ ústnym vyhlásením „mestská polícia“ s tým, žeplnenie úloh v civilnom odeve je podmienené príkazom náčelníka, respektíve jeho zástupcu, a to preplnenie iba niektorých úloh MsP.14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že potreba plnenia niektorých úloh MsP v civilnom odeve vyplynula zpožiadavky verejnosti na lepšie odhaľovanie, objasňovanie, sankcionovanie a tým aj predchádzanieniektorým protiprávnym konaniam, ktoré spadajú do kompetencie mesta, najmä nedodržiavaniezákonom stanovených pravidiel týkajúcich sa chovu a držania psov a zakladanie „čiernych skládokodpadu“ a ukladanie odpadu na miesta, kde je to zakázané. Z priestorových, personálnych,organizačných a finančných dôvodov je nemožné obsadiť všetky verejné priestranstvá hliadkamiobecnej polície v rovnošate tak, aby mestá a obce dosiahli zlepšenie negatívneho stavu preventívnympôsobením uniformovaných hliadok obecnej polície. Hliadky MsP plnia svoje úlohy v civilnom odevepráve v spomínaných oblastiach. Efektivita odhaľovania, objasňovania, sankcionovania protiprávnychkonaní civilnou hliadkou je mnohonásobne vyššia, ako v prípade použitia uniformovanej hliadky. Jenesporné, že pôsobenie civilných hliadok na uvedených úsekoch prináša so sebou i preventívny efekt.Možnosť sankcie, celkom prirodzene, časť potenciálnych priestupcov odrádza od ich protiprávnehokonania. Cieľom MsP je na základe zákona a v jeho medziach, čo najlepšie a najefektívnejšie konaťvo verejnom záujme, slúžiť mestu a jeho občanom. Plnenie niektorých úloh MsP v civilnom odeve je vsúlade s týmto cieľom. Preukazovanie príslušníka MsP súčasne tromi spôsobmi je nielen zákonné, aleaj dostatočné z hľadiska právnej istoty osôb, proti ktorým sa zakročuje.15. Vzhľadom na uvedené, žalovaný považoval krajským súdom vydané uznesenie za odporujúceústavnoprávnym a medzinárodne garantovaným zásadám materiálneho právneho štátu, najmä princípuprávnej istoty občanov, ktorí si riadne plnia svoje štátom stanovené povinnosti a preto bona fideočakávajú, že úlohou verejnej autority na miestnej úrovni bude efektívne odhaľovanie a trestanieprotizákonnej činnosti osôb, ktoré tieto pravidlá nedodržiavajú.16. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vecmu vrátil na ďalšie konanie.III.17. Žalobkyňa sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 15. júna 2017 v plnom rozsahu stotožnilas uznesením krajského súdu považujúc v tejto súvislosti kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.IV.18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti(§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmanídospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.19. Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecnezáväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciacha/ územnej samosprávy so zákonom alebob/ plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
20. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväznéhonariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.21. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu z 8. marca 2017, č. k.20S/123/2015-54, ktorým súd vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. a s § 4, § 21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb.22. Vzhľadom na to, že žalovaný v kasačnej sťažnosti nesúlad článku 4 ods. 2 VZN so zákonomnerozporoval, potom predmetom konania pred kasačným súdom zostalo posúdenie správnosti záverovkrajského súdu vzťahujúcich sa výlučne k súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21 ods. 1 - 3 zákonač. 564/1991 Zb.23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávaťnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky aktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.24. Účelom zákona č. 564/1991 Zb., je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a právaa povinnosti príslušníkov obecnej polície (§ 1).25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosťk obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, akoaj ústnym vyhlásením "obecná polícia" alebo "mestská polícia".26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície je povinný pred zákrokompreukázať svoju príslušnosť k obecnej polícii. Nemusí tak urobiť v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňujú.27. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb., ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej políciesvoju príslušnosť k obecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujútúto príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície.28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb., ak príslušník obecnej polície plní úlohy na území obce,ktorá nezriadila obecnú políciu, preukáže sa na požiadanie aj splnomocnením tejto obce; pri zákroku,ktorý neznesie odklad, tak urobí ihneď, keď to povaha a okolnosti tohto zákroku dovolia.29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., rovnošata príslušníkov obecnej polície je jednotná nacelom území Slovenskej republiky.30. Podľa § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plneníúloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základe rozhodnutia starostu obce.31. Podľa článku 10 ods. 2 VZN č. 221, pri plnení niektorých úloh MsP môže príslušník MsP nazáklade príkazu náčelníka MsP, prípadne jeho zástupcu používať civilný odev. V takomto prípade svojupríslušnosť k MsP preukazuje preukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačnýmčíslom a ústnym vyhlásením „mestská polícia“.32. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Trnava dňa26. októbra 2004 schválilo na svojom zasadnutí Všeobecne záväzné nariadenie č. 221 o Mestskej políciimesta Trnava. Dňa 16. novembra 2004 nadobudlo účinnosť. Dňa 2. mája 2006 mestské zastupiteľstvoschválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 255, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221. Účinnosťnadobudlo dňa 1. júna 2006. Proti VZN č. 221 v znení VZN č. 255 bol zo strany Okresnej prokuratúryTrnava dňa 19. augusta 2015, pod číslom Pd 124/15/2207-3, podaný protest prokurátora, v ktorom bolonavrhnuté pre nezákonnosť zrušiť článok 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5, článok 4 ods. 2, článok10 ods. 2 a článok 11 ods. 8. Uvedenému protestu bolo zo strany Mesta Trnava čiastočne vyhovené (čodo článkov 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5), odrazom čoho bolo následné schválenie Všeobecnezáväzného nariadenia č. 453, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221 v znení VZN č. 255. Účinnosť
nadobudlo dňa 1. decembra 2015. Návrhu prokurátora v časti zrušenia článku 4 ods. 2, článku 10 ods.2 a článku 11 ods. 8 VZN č. 221 Mesto Trnava nevyhovelo.33. Spornou a súčasne základnou otázkou zostalo posúdenie súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb., a teda, či príslušníci obecnej polície sú oprávnení plniť úlohy obecnejpolície aj v civilnom oblečení. Zároveň na tomto mieste najvyšší súd uvádza, že tam, kde sa bude ďalejv texte používať slovné spojenie „príslušník obecnej polície“ (v príslušnom gramatickom tvare), myslí satým automaticky v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. aj „príslušník mestskej polície“.34. Z dotknutého ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. vyplýva, že príslušník obecnej políciepreukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníkaobecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. Jedná sa o 4základné a výlučne taxatívne vypočítané spôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii s tým,že posledný zmieňovaný spôsob (ústne vyhlásenie) sa uplatňuje v zmysle § 21 ods. 3 zákona č.564/1991 Zb. iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť k obecnejpolícii preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície. Rovnošata príslušníkovobecnej polície je jednotné oblečenie (odev) pre príslušníkov so špecifickými znakmi upravenými v § 22zákona č. 564/1991 Zb., ktoré vyjadrujú príslušnosť k obecnej polícii. Zároveň je základným spôsobompreukazovania príslušnosti k obecnej polícii. Príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úlohobecnej polície podľa menovaného zákona, alebo na základe rozhodnutia starostu obce (§ 22 ods. 8zákona).35. Argumentácii žalovaného, že v prípade kumulatívneho výkladu, by potom príslušník obecnej políciepreukazoval svoju príslušnosť aj ústnym vyhlásením súčasne s ostatnými spôsobmi preukazovaniapríslušnosti, čo však odporuje výnimočnosti tohto spôsobu preukazovania príslušnosti k obecnej polícii,najvyšší súd uvádza, že tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii je z hľadiskazákonodarcom zvolenej formulácie predmetného zákonného ustanovenia na poslednom mieste a odostatných troch spôsobov preukazovania príslušnosti je oddelené spojkou „ako aj“ s tým, že bližšieje tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii upravený v naň obsahovo nadväzujúcomustanovení § 21 ods. 3. Z hľadiska gramatického, nakoľko v dotknutom ustanovení § 21 ods. 1zákona č. 564/1991 Zb. absentuje vylučujúca spojka „alebo“ treba dospieť iba k jedinému záveru,že príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnejpolície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnejpolície a preukazom príslušníka obecnej polície súčasne. V súvislosti s ďalším spôsobom preukázaniapríslušnosti - ústne vyhlásenie „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“, toto prichádza do úvahy iba vovýnimočných prípadoch. Opačný výklad, zvolený žalovaným by totiž znamenal možnosť preukazovaniapríslušnosti k obecnej polícii napríklad iba identifikačným odznakom samostatne, alebo aj rovnošatoubez identifikačného odznaku, na čo správne poukazoval aj krajský súd. Rovnako na základe výkladuzvoleného žalovaným, by do úvahy prichádzala i taká možnosť, že všetci príslušníci obecnej polície vkonkrétnej obci by pri výkone úloh obecnej polície vystupovali v civilnom oblečení, keďže výklad použitýžalovaným i takúto možnosť hypoteticky pripúšťa.36. Odhliadnuc od uvedeného, pre zdôraznenie správnosti záverov, ku ktorým dospel krajský súd,najvyšší súd nakoniec uvádza, že zákon č. 564/1991 Zb. výkon činnosti príslušníka obecnej polície vcivilnom odeve v žiadnom zo svojich ustanovení navyše ani neupravuje, a teda zákonodarca s takoutomožnosťou ani nepočíta. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle možnosť výkonu činnosti príslušníkaobecnej polície v civilnom odeve upraviť, bola by táto možnosť explicitne upravená priamo v zákone,rovnako ako to zákonodarca urobil napríklad v § 15 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v zneníneskorších predpisov, eventuálne v § 11 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže vznení neskorších predpisov.37. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené vkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosťnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 170 písm. c/ SSP v spojení s § 467ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania, keďžekonanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP vspojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný.Súd:
Najvyšší súd
Spisová značka:
7Usam/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu:
2015200924
Dátum vydania rozhodnutia:
08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
JUDr. Viola Takáčová
ECLI:
ECLI:SK:NSSR:2018:2015200924.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, JUDr. R.M., Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanému: Mesto Trnava,Hlavná ul. č. 1, Trnava, IČO: 00 313 114, v konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia MestaTrnava č. 221 z 26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava so zákonom, o kasačnej sťažnostižalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a .Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54podľa § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) vyslovil nesúladčlánku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra2004 o Mestskej polícii mesta Trnava s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení a ustanoveniami § 4 a § 21 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.2. Krajský súd pri posudzovaní otázky súladu žalobcom označených článkov Všeobecne záväznéhonariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra 2004 vychádzal z § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. oobecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 4, § 21 ods. 1 -4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 564/1991Zb.“), článku 4 ods. 1, 2 a článku 10 ods. 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava (ďalej len „VZN č. 221“) ako aj príslušných ustanoveníSSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.3. Uviedol, že žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 4 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom zdôvodu, že v zmysle článku 4 ods. 2 ďalšie podrobnosti organizácie Mestskej polície mesta Trnava (ďalejlen „MsP“) a rámcová náplň práve jednotlivých zamestnancov MsP je určená organizačným poriadkomMsP, ktorý schvaľuje primátor mesta Trnava, čo je v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,podľa ktorého organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnejpolície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa zákona organizáciamestskej polície patrí iba do kompetencie mestského zastupiteľstva, a preto jej organizačný poriadoknemôže schvaľovať primátor.4. Súčasne žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom, podľaktorého môže príslušník MsP pri plnení niektorých úloh MsP na základe príkazu náčelníka MsP, prípadne
jeho zástupcu, používať civilný odev, pričom v takom prípade svoju príslušnosť k MsP preukazujepreukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačným číslom a ústnym vyhlásením„mestská polícia“. Podľa žalobkyne toto ustanovenie odporuje § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., podľaktorého príslušník obecnej polície svoju príslušnosť k obecnej polícii preukazuje rovnošatou príslušníkaobecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakomobecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“. Zákon neobsahuje úpravu civilného (občianskeho) odevu pre príslušníkov obecnejpolície i preukázanie príslušnosti k obecnej polícii nevyžaduje iba v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňuje (§ 21 ods. 2), a preukazovanie iba ústnym vyhlásením pripúšťa iba vo výnimočnýchprípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazompríslušníka obecnej polície, čo nemožno vzťahovať na výkon bežnej činnosti týkajúcej sa odhaľovaniaa sankcionovania priestupkov. Z pojmu „výnimočný prípad“ je zrejmé, že môže ísť iba o mimoriadne,nečakané alebo neobvyklé prípady, napr. ak sa príslušník obecnej polície pri výkone oprávnenia podľa§ 11 zákona pred otvorením bytu nemôže preukázať inak ako ústnym vyhlásením, alebo napr. prizákrokoch v podmienkach zníženej viditeľnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na to, že podnetna preskúmanie postupu MsP v Trnave pri výkone činností v civilnom odeve podalo Ministerstvo vnútraSlovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, podľa ktorého ako gestora zákona č. 564/1991 Zb. jeplnenie úloh obecnej polície v civilnom odeve v rozpore s týmto zákonom. Príslušník obecnej polície priplnení úloh nosí rovnošatu jednotnú na celom území Slovenskej republiky, ktorá je jednou z náležitostí,ktorými preukazuje svoju príslušnosť k obecnej polícii a zo žiadneho z ustanovení zákona náčelníkoviMsP neprináleží rozhodovať o výkone služby v civilnom odeve.5. V súvislosti s namietaným článkom 4 ods. 2 VZN č. 221 sa krajský súd stotožnil s argumentácioužalobkyne. Dodal, že primátor mesta (starosta obce) svojimi rozhodnutiami nepochybne ovplyvňuječinnosť mestskej polície, vo svojej pozícii v konečnom dôsledku je priamym nadriadeným náčelníkovimestskej polície, ktorému náčelník za svoju činnosť zodpovedá. Tieto skutočnosti - oprávnenia primátoramesta však neodôvodňujú výklad pojmu organizácie použitého v ustanovení § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,ktorý žalovaný v článku 4 VZN č. 221 a vo svojom stanovisku k veci zúžil na organizačnú štruktúru MsP,určenie iba ktorej by podľa neho prináležalo do kompetencie mestského zastupiteľstva. Organizáciaako taká (nie vo význame každodennej riadiacej činnosti) v rozpore s jeho právnym názorom zahŕňanielen určenie hierarchického usporiadania vzťahov medzi jednotlivými útvarmi a pracovnými pozíciami- organizačnú štruktúru MsP, ale aj podrobnejšiu úpravu vnútorného usporiadania, deľbu práce medzijednotlivými jej útvarmi, či stanovenie rámcovej pracovnej náplne jednotlivých pozícii v nich (obdobne akodo kompetencie mestského zastupiteľstva podľa § 4 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. patrí zriaďovaniea zrušovanie orgánov potrebných na samosprávu obce a určovanie náplne ich práce).6. Rovnako krajský súd vyhovel žalobe v časti namietaného súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s §21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991Zb. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že gramatickým výkladomvychádzajúcim najmä z absencie priraďovacej spojky „alebo“, ale aj logickým výkladom ustanoveniaodstavca 1 je, v súlade s právnym názorom žalobkyne, nutné dospieť k záveru, že v ňom určenéspôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii sú stanovené kumulatívne, hoci možno usudzovaťo prekročení praktickej potreby, teda že povinnosťou príslušníka MsP je preukazovať sa súčasne (aknejde o výnimočné okolnosti) všetkými zákonom stanovenými spôsobmi. Opačný výklad by pripúšťalnielen preukazovanie sa samostatne iba identifikačným odznakom polície, ale aj rovnošatou bezidentifikačného odznaku, či samostatným ústnym vyhlásením bez akýchkoľvek vonkajších znakovpríslušnosti k mestskej polícii, vnímaných verejnosťou nepochybne ako hodnovernejších, a to aj bezdanosti výnimočných okolností zákroku. V takom prípade by ale ustanovenie odseku 3 stratilo akékoľvekopodstatnenie, pokiaľ by jeho významom nemal byť inak zjavne neopodstatnený zákaz príslušníkovimestskej polície preukázať sa ústnym vyhlásením v iných ako v tomto ustanovení opísaných prípadoch- keď mu okolnosti neumožňujú preukázať sa rovnošatou alebo preukazom. Úmyslom zákonodarcuv tomto ustanovení nepochybne bolo umožnenie preukázania sa vo výnimočných prípadoch, keďpreukázanie sa viditeľnými atribútmi príslušnosti nie je možné, výlučne ústnym vyhlásením príslušníkapolície. Uzavrel, že zákon výkon činnosti príslušníka mestskej polície bez rovnošaty príslušníkamestskej polície v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje a otázku použitia rovnošaty nezveruje dokompetencie náčelníka polície, či jeho zástupcu tak, ako to žalovaný pripustil v článku 10 ods. 2 VZNč. 221.
7. Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a preto podľa§ 367 ods. 1 SSP vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 4 a § 21 ods. 1- 3 zákona č. 564/1991 Zb.8. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.II.9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP).11. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že nie je prípustná možnosť plniť úlohy obecnej políciev civilnom oblečení, a že v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. je príslušník obecnej políciepovinný preukázať príslušnosť k obecnej polícii kumulatívne všetkými spôsobmi, ktoré sú uvedené v §21 ods. 1. Uviedol, že text § 21 ods. 1 je možné vykladať rôznym spôsobom, a to buď ako kumulatívnepreukazovanie príslušnosti určenými spôsobmi - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľneumiestneným kruhovým znakom obecnej polície a súčasne identifikačným odznakom obecnej polície asúčasne preukazom príslušníka obecnej polície a súčasne ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“, alebo alternatívne - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície alebo identifikačným odznakom obecnej polície alebo preukazompríslušníka obecnej polície alebo ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. V prípadeprísne gramatického výkladu by bola pravdepodobne stanovená povinnosť príslušníka preukazovaťsvoju príslušnosť kumulatívne, avšak text § 21 ods. 1 však nie je možné vykladať oddelene od odseku3 § 21, ktorý stanovuje podmienky pre preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii ústnym vyhlásením.Z odseku 3 je zrejmé, že ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej polície svoju príslušnosť kobecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, a teda nie vždy kumulatívne spolu s ostatnými spôsobmipreukazovania príslušnosti, a to keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatoualebo preukazom príslušníka obecnej polície. Slovné spojenie „rovnošatou alebo preukazom“ celkomjednoznačne poukazuje na v odseku 1 uvedené alternatívne možnosti preukazovania príslušnosti kobecnej polícii buď rovnošatou alebo preukazom. Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb.limituje oprávnenie (nie povinnosť) nosenia rovnošaty príslušníka obecnej polície nasledovne „Príslušníkobecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základerozhodnutia starostu obce“. Zákon č. 564/1991 Zb. týmto, ani žiadnym iným ustanovením nezakladápovinnosť plniť úlohy iba v rovnošate príslušníkov obecnej polície.12. Ďalej žalovaný uvádzal, že pôvodné znenie zákona č. 564/1991 Zb. bolo viackrát menené (zákonč. 250/1994 Z.z., č. 319/1999 Z.z., č. 333/2003 Z.z., č. 445/2008 Z.z., č. 105/2011 Z.z.) a prišlo tak kzákonnému zjednoteniu rovnošaty príslušníkov obecných polícií na celom území Slovenskej republiky.Nedostatočnosť preukazovania príslušnosti k obecnej polícii iba rovnošatou, ktorá existovala v časoch,keď rovnošatu a jej súčasti určovala obec v zmysle zákona č. 564/1991 Zb. rôznym spôsobom anásledná možnosť právnej neistoty zo strany osoby, voči ktorej príslušník obecnej polície zasahoval, užv súčasnosti nejestvuje.13. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07, v zmyslektorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzaťprvotne z ich doslovného znenia. Takáto doslovná aplikácia znenia zákonného ustanovenia však nemôžebyť absolútna. Od doslovného znenia právneho textu je možné odchýliť sa v takom závažnom dôvode, akto vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonova ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Je nepochybne nutné vyvarovať sa svojvôle(arbitrárnosti) a interpretácia právnej normy má byť založená na racionálnej argumentácii. V prípadenejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporutohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Podľanázoru žalovaného, nie je racionálne, aby príslušníci obecných a mestských polícií na území Slovenska,pri plnení služobných úloh v jednotnej rovnošate, na ktorej majú upevnený identifikačný odznak, bolipovinní pred každým zákrokom preukazovať svoju príslušnosť ešte aj vytiahnutím preukazu príslušníka
obecnej polície, teda kumulatívne. Takéto preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii je nielen nelogickéa neracionálne, ale aj problematicky realizovateľné. Dodal, že preukazovanie príslušnosti k obecnejpolícii kumulatívne rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície a súčasne preukazom príslušníka obecnejpolície nie je realizované v praxi žiadnej obecnej, alebo mestskej polície na Slovensku. Zákon č.564/1991 Zb. pripúšťa teda možnosť alternatívneho preukazovania príslušnosti, pričom pri tvorbe aschvaľovaní VZN č. 221 žalovaný reagoval na spoločenskú objednávku. Ustanovenie článku 10 ods. 2VZN č. 221 je plne v súlade so zákonom č. 564/1991 Zb., je splnená podmienka preukázania príslušnostik obecnej polícii, a to tromi zákonom určenými spôsobmi súčasne - 1/ identifikačným odznakom obecnejpolície, 2/ preukazom príslušníka obecnej polície, 3/ ústnym vyhlásením „mestská polícia“ s tým, žeplnenie úloh v civilnom odeve je podmienené príkazom náčelníka, respektíve jeho zástupcu, a to preplnenie iba niektorých úloh MsP.14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že potreba plnenia niektorých úloh MsP v civilnom odeve vyplynula zpožiadavky verejnosti na lepšie odhaľovanie, objasňovanie, sankcionovanie a tým aj predchádzanieniektorým protiprávnym konaniam, ktoré spadajú do kompetencie mesta, najmä nedodržiavaniezákonom stanovených pravidiel týkajúcich sa chovu a držania psov a zakladanie „čiernych skládokodpadu“ a ukladanie odpadu na miesta, kde je to zakázané. Z priestorových, personálnych,organizačných a finančných dôvodov je nemožné obsadiť všetky verejné priestranstvá hliadkamiobecnej polície v rovnošate tak, aby mestá a obce dosiahli zlepšenie negatívneho stavu preventívnympôsobením uniformovaných hliadok obecnej polície. Hliadky MsP plnia svoje úlohy v civilnom odevepráve v spomínaných oblastiach. Efektivita odhaľovania, objasňovania, sankcionovania protiprávnychkonaní civilnou hliadkou je mnohonásobne vyššia, ako v prípade použitia uniformovanej hliadky. Jenesporné, že pôsobenie civilných hliadok na uvedených úsekoch prináša so sebou i preventívny efekt.Možnosť sankcie, celkom prirodzene, časť potenciálnych priestupcov odrádza od ich protiprávnehokonania. Cieľom MsP je na základe zákona a v jeho medziach, čo najlepšie a najefektívnejšie konaťvo verejnom záujme, slúžiť mestu a jeho občanom. Plnenie niektorých úloh MsP v civilnom odeve je vsúlade s týmto cieľom. Preukazovanie príslušníka MsP súčasne tromi spôsobmi je nielen zákonné, aleaj dostatočné z hľadiska právnej istoty osôb, proti ktorým sa zakročuje.15. Vzhľadom na uvedené, žalovaný považoval krajským súdom vydané uznesenie za odporujúceústavnoprávnym a medzinárodne garantovaným zásadám materiálneho právneho štátu, najmä princípuprávnej istoty občanov, ktorí si riadne plnia svoje štátom stanovené povinnosti a preto bona fideočakávajú, že úlohou verejnej autority na miestnej úrovni bude efektívne odhaľovanie a trestanieprotizákonnej činnosti osôb, ktoré tieto pravidlá nedodržiavajú.16. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vecmu vrátil na ďalšie konanie.III.17. Žalobkyňa sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 15. júna 2017 v plnom rozsahu stotožnilas uznesením krajského súdu považujúc v tejto súvislosti kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.IV.18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti(§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmanídospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.19. Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecnezáväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciacha/ územnej samosprávy so zákonom alebob/ plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
20. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväznéhonariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.21. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu z 8. marca 2017, č. k.20S/123/2015-54, ktorým súd vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. a s § 4, § 21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb.22. Vzhľadom na to, že žalovaný v kasačnej sťažnosti nesúlad článku 4 ods. 2 VZN so zákonomnerozporoval, potom predmetom konania pred kasačným súdom zostalo posúdenie správnosti záverovkrajského súdu vzťahujúcich sa výlučne k súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21 ods. 1 - 3 zákonač. 564/1991 Zb.23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávaťnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky aktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.24. Účelom zákona č. 564/1991 Zb., je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a právaa povinnosti príslušníkov obecnej polície (§ 1).25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosťk obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, akoaj ústnym vyhlásením "obecná polícia" alebo "mestská polícia".26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície je povinný pred zákrokompreukázať svoju príslušnosť k obecnej polícii. Nemusí tak urobiť v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňujú.27. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb., ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej políciesvoju príslušnosť k obecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujútúto príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície.28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb., ak príslušník obecnej polície plní úlohy na území obce,ktorá nezriadila obecnú políciu, preukáže sa na požiadanie aj splnomocnením tejto obce; pri zákroku,ktorý neznesie odklad, tak urobí ihneď, keď to povaha a okolnosti tohto zákroku dovolia.29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., rovnošata príslušníkov obecnej polície je jednotná nacelom území Slovenskej republiky.30. Podľa § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plneníúloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základe rozhodnutia starostu obce.31. Podľa článku 10 ods. 2 VZN č. 221, pri plnení niektorých úloh MsP môže príslušník MsP nazáklade príkazu náčelníka MsP, prípadne jeho zástupcu používať civilný odev. V takomto prípade svojupríslušnosť k MsP preukazuje preukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačnýmčíslom a ústnym vyhlásením „mestská polícia“.32. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Trnava dňa26. októbra 2004 schválilo na svojom zasadnutí Všeobecne záväzné nariadenie č. 221 o Mestskej políciimesta Trnava. Dňa 16. novembra 2004 nadobudlo účinnosť. Dňa 2. mája 2006 mestské zastupiteľstvoschválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 255, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221. Účinnosťnadobudlo dňa 1. júna 2006. Proti VZN č. 221 v znení VZN č. 255 bol zo strany Okresnej prokuratúryTrnava dňa 19. augusta 2015, pod číslom Pd 124/15/2207-3, podaný protest prokurátora, v ktorom bolonavrhnuté pre nezákonnosť zrušiť článok 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5, článok 4 ods. 2, článok10 ods. 2 a článok 11 ods. 8. Uvedenému protestu bolo zo strany Mesta Trnava čiastočne vyhovené (čodo článkov 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5), odrazom čoho bolo následné schválenie Všeobecnezáväzného nariadenia č. 453, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221 v znení VZN č. 255. Účinnosť
nadobudlo dňa 1. decembra 2015. Návrhu prokurátora v časti zrušenia článku 4 ods. 2, článku 10 ods.2 a článku 11 ods. 8 VZN č. 221 Mesto Trnava nevyhovelo.33. Spornou a súčasne základnou otázkou zostalo posúdenie súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb., a teda, či príslušníci obecnej polície sú oprávnení plniť úlohy obecnejpolície aj v civilnom oblečení. Zároveň na tomto mieste najvyšší súd uvádza, že tam, kde sa bude ďalejv texte používať slovné spojenie „príslušník obecnej polície“ (v príslušnom gramatickom tvare), myslí satým automaticky v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. aj „príslušník mestskej polície“.34. Z dotknutého ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. vyplýva, že príslušník obecnej políciepreukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníkaobecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. Jedná sa o 4základné a výlučne taxatívne vypočítané spôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii s tým,že posledný zmieňovaný spôsob (ústne vyhlásenie) sa uplatňuje v zmysle § 21 ods. 3 zákona č.564/1991 Zb. iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť k obecnejpolícii preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície. Rovnošata príslušníkovobecnej polície je jednotné oblečenie (odev) pre príslušníkov so špecifickými znakmi upravenými v § 22zákona č. 564/1991 Zb., ktoré vyjadrujú príslušnosť k obecnej polícii. Zároveň je základným spôsobompreukazovania príslušnosti k obecnej polícii. Príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úlohobecnej polície podľa menovaného zákona, alebo na základe rozhodnutia starostu obce (§ 22 ods. 8zákona).35. Argumentácii žalovaného, že v prípade kumulatívneho výkladu, by potom príslušník obecnej políciepreukazoval svoju príslušnosť aj ústnym vyhlásením súčasne s ostatnými spôsobmi preukazovaniapríslušnosti, čo však odporuje výnimočnosti tohto spôsobu preukazovania príslušnosti k obecnej polícii,najvyšší súd uvádza, že tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii je z hľadiskazákonodarcom zvolenej formulácie predmetného zákonného ustanovenia na poslednom mieste a odostatných troch spôsobov preukazovania príslušnosti je oddelené spojkou „ako aj“ s tým, že bližšieje tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii upravený v naň obsahovo nadväzujúcomustanovení § 21 ods. 3. Z hľadiska gramatického, nakoľko v dotknutom ustanovení § 21 ods. 1zákona č. 564/1991 Zb. absentuje vylučujúca spojka „alebo“ treba dospieť iba k jedinému záveru,že príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnejpolície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnejpolície a preukazom príslušníka obecnej polície súčasne. V súvislosti s ďalším spôsobom preukázaniapríslušnosti - ústne vyhlásenie „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“, toto prichádza do úvahy iba vovýnimočných prípadoch. Opačný výklad, zvolený žalovaným by totiž znamenal možnosť preukazovaniapríslušnosti k obecnej polícii napríklad iba identifikačným odznakom samostatne, alebo aj rovnošatoubez identifikačného odznaku, na čo správne poukazoval aj krajský súd. Rovnako na základe výkladuzvoleného žalovaným, by do úvahy prichádzala i taká možnosť, že všetci príslušníci obecnej polície vkonkrétnej obci by pri výkone úloh obecnej polície vystupovali v civilnom oblečení, keďže výklad použitýžalovaným i takúto možnosť hypoteticky pripúšťa.36. Odhliadnuc od uvedeného, pre zdôraznenie správnosti záverov, ku ktorým dospel krajský súd,najvyšší súd nakoniec uvádza, že zákon č. 564/1991 Zb. výkon činnosti príslušníka obecnej polície vcivilnom odeve v žiadnom zo svojich ustanovení navyše ani neupravuje, a teda zákonodarca s takoutomožnosťou ani nepočíta. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle možnosť výkonu činnosti príslušníkaobecnej polície v civilnom odeve upraviť, bola by táto možnosť explicitne upravená priamo v zákone,rovnako ako to zákonodarca urobil napríklad v § 15 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v zneníneskorších predpisov, eventuálne v § 11 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže vznení neskorších predpisov.37. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené vkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosťnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 170 písm. c/ SSP v spojení s § 467ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania, keďžekonanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP vspojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný.Súd:
Najvyšší súd
Spisová značka:
7Usam/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu:
2015200924
Dátum vydania rozhodnutia:
08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
JUDr. Viola Takáčová
ECLI:
ECLI:SK:NSSR:2018:2015200924.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, JUDr. R.M., Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanému: Mesto Trnava,Hlavná ul. č. 1, Trnava, IČO: 00 313 114, v konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia MestaTrnava č. 221 z 26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava so zákonom, o kasačnej sťažnostižalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a .Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 8. marca 2017, č. k. 20S/123/2015-54podľa § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) vyslovil nesúladčlánku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra2004 o Mestskej polícii mesta Trnava s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení a ustanoveniami § 4 a § 21 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.2. Krajský súd pri posudzovaní otázky súladu žalobcom označených článkov Všeobecne záväznéhonariadenia mesta Trnava č. 221 z 26. októbra 2004 vychádzal z § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. oobecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 4, § 21 ods. 1 -4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 564/1991Zb.“), článku 4 ods. 1, 2 a článku 10 ods. 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 221 z26. októbra 2004 o Mestskej polícii mesta Trnava (ďalej len „VZN č. 221“) ako aj príslušných ustanoveníSSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.3. Uviedol, že žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 4 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom zdôvodu, že v zmysle článku 4 ods. 2 ďalšie podrobnosti organizácie Mestskej polície mesta Trnava (ďalejlen „MsP“) a rámcová náplň práve jednotlivých zamestnancov MsP je určená organizačným poriadkomMsP, ktorý schvaľuje primátor mesta Trnava, čo je v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,podľa ktorého organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnejpolície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa zákona organizáciamestskej polície patrí iba do kompetencie mestského zastupiteľstva, a preto jej organizačný poriadoknemôže schvaľovať primátor.4. Súčasne žalobkyňa navrhovala vyslovenie nesúladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 so zákonom, podľaktorého môže príslušník MsP pri plnení niektorých úloh MsP na základe príkazu náčelníka MsP, prípadne
jeho zástupcu, používať civilný odev, pričom v takom prípade svoju príslušnosť k MsP preukazujepreukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačným číslom a ústnym vyhlásením„mestská polícia“. Podľa žalobkyne toto ustanovenie odporuje § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., podľaktorého príslušník obecnej polície svoju príslušnosť k obecnej polícii preukazuje rovnošatou príslušníkaobecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakomobecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“. Zákon neobsahuje úpravu civilného (občianskeho) odevu pre príslušníkov obecnejpolície i preukázanie príslušnosti k obecnej polícii nevyžaduje iba v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňuje (§ 21 ods. 2), a preukazovanie iba ústnym vyhlásením pripúšťa iba vo výnimočnýchprípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazompríslušníka obecnej polície, čo nemožno vzťahovať na výkon bežnej činnosti týkajúcej sa odhaľovaniaa sankcionovania priestupkov. Z pojmu „výnimočný prípad“ je zrejmé, že môže ísť iba o mimoriadne,nečakané alebo neobvyklé prípady, napr. ak sa príslušník obecnej polície pri výkone oprávnenia podľa§ 11 zákona pred otvorením bytu nemôže preukázať inak ako ústnym vyhlásením, alebo napr. prizákrokoch v podmienkach zníženej viditeľnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na to, že podnetna preskúmanie postupu MsP v Trnave pri výkone činností v civilnom odeve podalo Ministerstvo vnútraSlovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, podľa ktorého ako gestora zákona č. 564/1991 Zb. jeplnenie úloh obecnej polície v civilnom odeve v rozpore s týmto zákonom. Príslušník obecnej polície priplnení úloh nosí rovnošatu jednotnú na celom území Slovenskej republiky, ktorá je jednou z náležitostí,ktorými preukazuje svoju príslušnosť k obecnej polícii a zo žiadneho z ustanovení zákona náčelníkoviMsP neprináleží rozhodovať o výkone služby v civilnom odeve.5. V súvislosti s namietaným článkom 4 ods. 2 VZN č. 221 sa krajský súd stotožnil s argumentácioužalobkyne. Dodal, že primátor mesta (starosta obce) svojimi rozhodnutiami nepochybne ovplyvňuječinnosť mestskej polície, vo svojej pozícii v konečnom dôsledku je priamym nadriadeným náčelníkovimestskej polície, ktorému náčelník za svoju činnosť zodpovedá. Tieto skutočnosti - oprávnenia primátoramesta však neodôvodňujú výklad pojmu organizácie použitého v ustanovení § 4 zákona č. 564/1991 Zb.,ktorý žalovaný v článku 4 VZN č. 221 a vo svojom stanovisku k veci zúžil na organizačnú štruktúru MsP,určenie iba ktorej by podľa neho prináležalo do kompetencie mestského zastupiteľstva. Organizáciaako taká (nie vo význame každodennej riadiacej činnosti) v rozpore s jeho právnym názorom zahŕňanielen určenie hierarchického usporiadania vzťahov medzi jednotlivými útvarmi a pracovnými pozíciami- organizačnú štruktúru MsP, ale aj podrobnejšiu úpravu vnútorného usporiadania, deľbu práce medzijednotlivými jej útvarmi, či stanovenie rámcovej pracovnej náplne jednotlivých pozícii v nich (obdobne akodo kompetencie mestského zastupiteľstva podľa § 4 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. patrí zriaďovaniea zrušovanie orgánov potrebných na samosprávu obce a určovanie náplne ich práce).6. Rovnako krajský súd vyhovel žalobe v časti namietaného súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s §21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991Zb. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že gramatickým výkladomvychádzajúcim najmä z absencie priraďovacej spojky „alebo“, ale aj logickým výkladom ustanoveniaodstavca 1 je, v súlade s právnym názorom žalobkyne, nutné dospieť k záveru, že v ňom určenéspôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii sú stanovené kumulatívne, hoci možno usudzovaťo prekročení praktickej potreby, teda že povinnosťou príslušníka MsP je preukazovať sa súčasne (aknejde o výnimočné okolnosti) všetkými zákonom stanovenými spôsobmi. Opačný výklad by pripúšťalnielen preukazovanie sa samostatne iba identifikačným odznakom polície, ale aj rovnošatou bezidentifikačného odznaku, či samostatným ústnym vyhlásením bez akýchkoľvek vonkajších znakovpríslušnosti k mestskej polícii, vnímaných verejnosťou nepochybne ako hodnovernejších, a to aj bezdanosti výnimočných okolností zákroku. V takom prípade by ale ustanovenie odseku 3 stratilo akékoľvekopodstatnenie, pokiaľ by jeho významom nemal byť inak zjavne neopodstatnený zákaz príslušníkovimestskej polície preukázať sa ústnym vyhlásením v iných ako v tomto ustanovení opísaných prípadoch- keď mu okolnosti neumožňujú preukázať sa rovnošatou alebo preukazom. Úmyslom zákonodarcuv tomto ustanovení nepochybne bolo umožnenie preukázania sa vo výnimočných prípadoch, keďpreukázanie sa viditeľnými atribútmi príslušnosti nie je možné, výlučne ústnym vyhlásením príslušníkapolície. Uzavrel, že zákon výkon činnosti príslušníka mestskej polície bez rovnošaty príslušníkamestskej polície v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje a otázku použitia rovnošaty nezveruje dokompetencie náčelníka polície, či jeho zástupcu tak, ako to žalovaný pripustil v článku 10 ods. 2 VZNč. 221.
7. Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a preto podľa§ 367 ods. 1 SSP vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 4 a § 21 ods. 1- 3 zákona č. 564/1991 Zb.8. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.II.9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP).11. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že nie je prípustná možnosť plniť úlohy obecnej políciev civilnom oblečení, a že v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. je príslušník obecnej políciepovinný preukázať príslušnosť k obecnej polícii kumulatívne všetkými spôsobmi, ktoré sú uvedené v §21 ods. 1. Uviedol, že text § 21 ods. 1 je možné vykladať rôznym spôsobom, a to buď ako kumulatívnepreukazovanie príslušnosti určenými spôsobmi - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľneumiestneným kruhovým znakom obecnej polície a súčasne identifikačným odznakom obecnej polície asúčasne preukazom príslušníka obecnej polície a súčasne ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo„mestská polícia“, alebo alternatívne - rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície alebo identifikačným odznakom obecnej polície alebo preukazompríslušníka obecnej polície alebo ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. V prípadeprísne gramatického výkladu by bola pravdepodobne stanovená povinnosť príslušníka preukazovaťsvoju príslušnosť kumulatívne, avšak text § 21 ods. 1 však nie je možné vykladať oddelene od odseku3 § 21, ktorý stanovuje podmienky pre preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii ústnym vyhlásením.Z odseku 3 je zrejmé, že ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej polície svoju príslušnosť kobecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, a teda nie vždy kumulatívne spolu s ostatnými spôsobmipreukazovania príslušnosti, a to keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť preukázať rovnošatoualebo preukazom príslušníka obecnej polície. Slovné spojenie „rovnošatou alebo preukazom“ celkomjednoznačne poukazuje na v odseku 1 uvedené alternatívne možnosti preukazovania príslušnosti kobecnej polícii buď rovnošatou alebo preukazom. Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb.limituje oprávnenie (nie povinnosť) nosenia rovnošaty príslušníka obecnej polície nasledovne „Príslušníkobecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základerozhodnutia starostu obce“. Zákon č. 564/1991 Zb. týmto, ani žiadnym iným ustanovením nezakladápovinnosť plniť úlohy iba v rovnošate príslušníkov obecnej polície.12. Ďalej žalovaný uvádzal, že pôvodné znenie zákona č. 564/1991 Zb. bolo viackrát menené (zákonč. 250/1994 Z.z., č. 319/1999 Z.z., č. 333/2003 Z.z., č. 445/2008 Z.z., č. 105/2011 Z.z.) a prišlo tak kzákonnému zjednoteniu rovnošaty príslušníkov obecných polícií na celom území Slovenskej republiky.Nedostatočnosť preukazovania príslušnosti k obecnej polícii iba rovnošatou, ktorá existovala v časoch,keď rovnošatu a jej súčasti určovala obec v zmysle zákona č. 564/1991 Zb. rôznym spôsobom anásledná možnosť právnej neistoty zo strany osoby, voči ktorej príslušník obecnej polície zasahoval, užv súčasnosti nejestvuje.13. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07, v zmyslektorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzaťprvotne z ich doslovného znenia. Takáto doslovná aplikácia znenia zákonného ustanovenia však nemôžebyť absolútna. Od doslovného znenia právneho textu je možné odchýliť sa v takom závažnom dôvode, akto vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonova ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Je nepochybne nutné vyvarovať sa svojvôle(arbitrárnosti) a interpretácia právnej normy má byť založená na racionálnej argumentácii. V prípadenejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporutohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Podľanázoru žalovaného, nie je racionálne, aby príslušníci obecných a mestských polícií na území Slovenska,pri plnení služobných úloh v jednotnej rovnošate, na ktorej majú upevnený identifikačný odznak, bolipovinní pred každým zákrokom preukazovať svoju príslušnosť ešte aj vytiahnutím preukazu príslušníka
obecnej polície, teda kumulatívne. Takéto preukazovanie príslušnosti k obecnej polícii je nielen nelogickéa neracionálne, ale aj problematicky realizovateľné. Dodal, že preukazovanie príslušnosti k obecnejpolícii kumulatívne rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície a súčasne preukazom príslušníka obecnejpolície nie je realizované v praxi žiadnej obecnej, alebo mestskej polície na Slovensku. Zákon č.564/1991 Zb. pripúšťa teda možnosť alternatívneho preukazovania príslušnosti, pričom pri tvorbe aschvaľovaní VZN č. 221 žalovaný reagoval na spoločenskú objednávku. Ustanovenie článku 10 ods. 2VZN č. 221 je plne v súlade so zákonom č. 564/1991 Zb., je splnená podmienka preukázania príslušnostik obecnej polícii, a to tromi zákonom určenými spôsobmi súčasne - 1/ identifikačným odznakom obecnejpolície, 2/ preukazom príslušníka obecnej polície, 3/ ústnym vyhlásením „mestská polícia“ s tým, žeplnenie úloh v civilnom odeve je podmienené príkazom náčelníka, respektíve jeho zástupcu, a to preplnenie iba niektorých úloh MsP.14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že potreba plnenia niektorých úloh MsP v civilnom odeve vyplynula zpožiadavky verejnosti na lepšie odhaľovanie, objasňovanie, sankcionovanie a tým aj predchádzanieniektorým protiprávnym konaniam, ktoré spadajú do kompetencie mesta, najmä nedodržiavaniezákonom stanovených pravidiel týkajúcich sa chovu a držania psov a zakladanie „čiernych skládokodpadu“ a ukladanie odpadu na miesta, kde je to zakázané. Z priestorových, personálnych,organizačných a finančných dôvodov je nemožné obsadiť všetky verejné priestranstvá hliadkamiobecnej polície v rovnošate tak, aby mestá a obce dosiahli zlepšenie negatívneho stavu preventívnympôsobením uniformovaných hliadok obecnej polície. Hliadky MsP plnia svoje úlohy v civilnom odevepráve v spomínaných oblastiach. Efektivita odhaľovania, objasňovania, sankcionovania protiprávnychkonaní civilnou hliadkou je mnohonásobne vyššia, ako v prípade použitia uniformovanej hliadky. Jenesporné, že pôsobenie civilných hliadok na uvedených úsekoch prináša so sebou i preventívny efekt.Možnosť sankcie, celkom prirodzene, časť potenciálnych priestupcov odrádza od ich protiprávnehokonania. Cieľom MsP je na základe zákona a v jeho medziach, čo najlepšie a najefektívnejšie konaťvo verejnom záujme, slúžiť mestu a jeho občanom. Plnenie niektorých úloh MsP v civilnom odeve je vsúlade s týmto cieľom. Preukazovanie príslušníka MsP súčasne tromi spôsobmi je nielen zákonné, aleaj dostatočné z hľadiska právnej istoty osôb, proti ktorým sa zakročuje.15. Vzhľadom na uvedené, žalovaný považoval krajským súdom vydané uznesenie za odporujúceústavnoprávnym a medzinárodne garantovaným zásadám materiálneho právneho štátu, najmä princípuprávnej istoty občanov, ktorí si riadne plnia svoje štátom stanovené povinnosti a preto bona fideočakávajú, že úlohou verejnej autority na miestnej úrovni bude efektívne odhaľovanie a trestanieprotizákonnej činnosti osôb, ktoré tieto pravidlá nedodržiavajú.16. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vecmu vrátil na ďalšie konanie.III.17. Žalobkyňa sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 15. júna 2017 v plnom rozsahu stotožnilas uznesením krajského súdu považujúc v tejto súvislosti kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.IV.18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti(§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmanídospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.19. Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecnezáväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciacha/ územnej samosprávy so zákonom alebob/ plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
20. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväznéhonariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.21. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu z 8. marca 2017, č. k.20S/123/2015-54, ktorým súd vyslovil nesúlad článku 4 ods. 2 a článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. a s § 4, § 21 ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb.22. Vzhľadom na to, že žalovaný v kasačnej sťažnosti nesúlad článku 4 ods. 2 VZN so zákonomnerozporoval, potom predmetom konania pred kasačným súdom zostalo posúdenie správnosti záverovkrajského súdu vzťahujúcich sa výlučne k súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21 ods. 1 - 3 zákonač. 564/1991 Zb.23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávaťnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky aktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.24. Účelom zákona č. 564/1991 Zb., je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a právaa povinnosti príslušníkov obecnej polície (§ 1).25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosťk obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakomobecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníka obecnej polície, akoaj ústnym vyhlásením "obecná polícia" alebo "mestská polícia".26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície je povinný pred zákrokompreukázať svoju príslušnosť k obecnej polícii. Nemusí tak urobiť v prípadoch, ak to povaha a okolnostizákroku neumožňujú.27. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb., ústnym vyhlásením preukazuje príslušník obecnej políciesvoju príslušnosť k obecnej polícii iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujútúto príslušnosť preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície.28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb., ak príslušník obecnej polície plní úlohy na území obce,ktorá nezriadila obecnú políciu, preukáže sa na požiadanie aj splnomocnením tejto obce; pri zákroku,ktorý neznesie odklad, tak urobí ihneď, keď to povaha a okolnosti tohto zákroku dovolia.29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb., rovnošata príslušníkov obecnej polície je jednotná nacelom území Slovenskej republiky.30. Podľa § 22 ods. 8 zákona č. 564/1991 Zb., príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plneníúloh obecnej polície podľa tohto zákona alebo na základe rozhodnutia starostu obce.31. Podľa článku 10 ods. 2 VZN č. 221, pri plnení niektorých úloh MsP môže príslušník MsP nazáklade príkazu náčelníka MsP, prípadne jeho zástupcu používať civilný odev. V takomto prípade svojupríslušnosť k MsP preukazuje preukazom príslušníka MsP, odznakom príslušníka MsP s identifikačnýmčíslom a ústnym vyhlásením „mestská polícia“.32. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Trnava dňa26. októbra 2004 schválilo na svojom zasadnutí Všeobecne záväzné nariadenie č. 221 o Mestskej políciimesta Trnava. Dňa 16. novembra 2004 nadobudlo účinnosť. Dňa 2. mája 2006 mestské zastupiteľstvoschválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 255, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221. Účinnosťnadobudlo dňa 1. júna 2006. Proti VZN č. 221 v znení VZN č. 255 bol zo strany Okresnej prokuratúryTrnava dňa 19. augusta 2015, pod číslom Pd 124/15/2207-3, podaný protest prokurátora, v ktorom bolonavrhnuté pre nezákonnosť zrušiť článok 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5, článok 4 ods. 2, článok10 ods. 2 a článok 11 ods. 8. Uvedenému protestu bolo zo strany Mesta Trnava čiastočne vyhovené (čodo článkov 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, ods. 5), odrazom čoho bolo následné schválenie Všeobecnezáväzného nariadenia č. 453, ktorým sa menilo a dopĺňalo VZN č. 221 v znení VZN č. 255. Účinnosť
nadobudlo dňa 1. decembra 2015. Návrhu prokurátora v časti zrušenia článku 4 ods. 2, článku 10 ods.2 a článku 11 ods. 8 VZN č. 221 Mesto Trnava nevyhovelo.33. Spornou a súčasne základnou otázkou zostalo posúdenie súladu článku 10 ods. 2 VZN č. 221 s § 21ods. 1 - 3 zákona č. 564/1991 Zb., a teda, či príslušníci obecnej polície sú oprávnení plniť úlohy obecnejpolície aj v civilnom oblečení. Zároveň na tomto mieste najvyšší súd uvádza, že tam, kde sa bude ďalejv texte používať slovné spojenie „príslušník obecnej polície“ (v príslušnom gramatickom tvare), myslí satým automaticky v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. aj „príslušník mestskej polície“.34. Z dotknutého ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. vyplýva, že príslušník obecnej políciepreukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestnenýmkruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície, preukazom príslušníkaobecnej polície, ako aj ústnym vyhlásením „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“. Jedná sa o 4základné a výlučne taxatívne vypočítané spôsoby preukazovania príslušnosti k obecnej polícii s tým,že posledný zmieňovaný spôsob (ústne vyhlásenie) sa uplatňuje v zmysle § 21 ods. 3 zákona č.564/1991 Zb. iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zákroku neumožňujú príslušnosť k obecnejpolícii preukázať rovnošatou alebo preukazom príslušníka obecnej polície. Rovnošata príslušníkovobecnej polície je jednotné oblečenie (odev) pre príslušníkov so špecifickými znakmi upravenými v § 22zákona č. 564/1991 Zb., ktoré vyjadrujú príslušnosť k obecnej polícii. Zároveň je základným spôsobompreukazovania príslušnosti k obecnej polícii. Príslušník obecnej polície nosí rovnošatu iba pri plnení úlohobecnej polície podľa menovaného zákona, alebo na základe rozhodnutia starostu obce (§ 22 ods. 8zákona).35. Argumentácii žalovaného, že v prípade kumulatívneho výkladu, by potom príslušník obecnej políciepreukazoval svoju príslušnosť aj ústnym vyhlásením súčasne s ostatnými spôsobmi preukazovaniapríslušnosti, čo však odporuje výnimočnosti tohto spôsobu preukazovania príslušnosti k obecnej polícii,najvyšší súd uvádza, že tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii je z hľadiskazákonodarcom zvolenej formulácie predmetného zákonného ustanovenia na poslednom mieste a odostatných troch spôsobov preukazovania príslušnosti je oddelené spojkou „ako aj“ s tým, že bližšieje tento spôsob preukazovania príslušnosti k obecnej polícii upravený v naň obsahovo nadväzujúcomustanovení § 21 ods. 3. Z hľadiska gramatického, nakoľko v dotknutom ustanovení § 21 ods. 1zákona č. 564/1991 Zb. absentuje vylučujúca spojka „alebo“ treba dospieť iba k jedinému záveru,že príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnejpolície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnejpolície a preukazom príslušníka obecnej polície súčasne. V súvislosti s ďalším spôsobom preukázaniapríslušnosti - ústne vyhlásenie „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“, toto prichádza do úvahy iba vovýnimočných prípadoch. Opačný výklad, zvolený žalovaným by totiž znamenal možnosť preukazovaniapríslušnosti k obecnej polícii napríklad iba identifikačným odznakom samostatne, alebo aj rovnošatoubez identifikačného odznaku, na čo správne poukazoval aj krajský súd. Rovnako na základe výkladuzvoleného žalovaným, by do úvahy prichádzala i taká možnosť, že všetci príslušníci obecnej polície vkonkrétnej obci by pri výkone úloh obecnej polície vystupovali v civilnom oblečení, keďže výklad použitýžalovaným i takúto možnosť hypoteticky pripúšťa.36. Odhliadnuc od uvedeného, pre zdôraznenie správnosti záverov, ku ktorým dospel krajský súd,najvyšší súd nakoniec uvádza, že zákon č. 564/1991 Zb. výkon činnosti príslušníka obecnej polície vcivilnom odeve v žiadnom zo svojich ustanovení navyše ani neupravuje, a teda zákonodarca s takoutomožnosťou ani nepočíta. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle možnosť výkonu činnosti príslušníkaobecnej polície v civilnom odeve upraviť, bola by táto možnosť explicitne upravená priamo v zákone,rovnako ako to zákonodarca urobil napríklad v § 15 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v zneníneskorších predpisov, eventuálne v § 11 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže vznení neskorších predpisov.37. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené vkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosťnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 170 písm. c/ SSP v spojení s § 467ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania, keďžekonanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP vspojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný.

Nešírte nepravdu,ale priznajte si chybu.Takže náčelník neplnil úlohy priame ale nepriame....D
Tam máte rozsudok Najvyššieho súdu,ktorý musí rešpektovať každý občan Slovenskej republiky.Úloha ako úloha.