Od 70ich rokov nebola postavená žiadna z megalomanských štúdií západného obchvatu mesta. Keďže nemáme žiaden Útvar hodnoty za peniaze, nemá kto upozorniť na fakt, že občanom by pravdepodobne postačovala jedna miestna obojstranná komunikácia pre netranzitujúcu osobnú dopravu a cyklistov smerom od Kamenáča k Hrnčiarovciam. Po pravej strane v smere potoku Parná je už momentálne vybudovaný podjazd popod železnicu, ktorý využivajú iba poľnohospodári. Bolo by možné zadať vytvorenie štúdie prepojenia od Kočišského (časť pozemkov patrí mestu) cez uvedený existujúci podjazd k Hrnčiarovciam? Bolo by dobré vedieť výhody či nedostatky takéhoto riešenia, ktorý by využil už postavený existujúci poľnohospodársky podjazd (po menšej modifikácii). Ďakujem.
Robert77
vďaka za odpoveď a preposlanie štúdie, ktorá je samozrejme známa a nadčasová, no v blízkom horizonte bude riešiť najmä potreby časti Trnavčanov jazdiacich do Bratislavy a záujem mesta zvýšiť hodnotu pozemkov v Medziháji.
Výhodou tej štúdie je, že určite zníži intenzitu dopravy v ďalšom chýbajúcom prepojení na osi Trnava Západ <-> Linčianska, no toto prepojenie tak chýbajúce mnohým občanom, stále zostáva vybudovať.
Ako Odbor územného rozvoja a koncepcií pravdepodobne viete, že Vami vyššie spomínaná dostavba vnútornej trasy cez TAZ je v aktuálnom trasovaní nereálna z hľadiska ekonomického (nutná novostavba mimoúrovňového križovania železničných tratí spoza Prednádražia do TAZ), technického a či majetkových vzťahov. Inými slovami trasa cez TAZ bola kedysi plánovaná ako západný obchvat, ktorý sa však už podľa novej štúdie bude stavať ďalej od mesta.
Preto by bolo vhodné, namiesto vyššie napísaných tvrdení o dostavbe cesty cez stred TAZu, mať v Územnom pláne spracované iné ekonomicky reálne riešenie pre chýbajúci vnútorný okruh (a nemusí to byť varianta mnou dotazovaná, pokiaľ existuje niečo lepšie). To, že pre vonkajší okruh s tranzitnou nákladnou dopravou je lepší obchvat cez Medziháj vlastne znamená obrovskú príležitosť riešiť paralelne aj zostávajúcu vnútornú osobnú dopravu s nižšou intenzitou trasovaním, ktoré by sa dalo aj reálne postaviť v blízkom období.
Doba rozdeľovania EÚ grantov pre dopravu sa blíži a pre rozvoj Trnavy potrebujeme byť pripravení nielen vonkajším západným obchvatom. Či naďalej sa chceme pýšiť fiktívnou “zdedenou” trasou cez TAZ v Územnom pláne, a pritom jazdiť cez Hospodársku, lebo to v rámci mesta bude vždy najkratšie?
Ďakujem.
S pozdravom,
Róbert