27. marec 2022
Odpoveď samosprávy
Devínska Kobyla patrí medzi prírodné klenoty nie len Bratislavy ale aj celého Slovenská. Jedinečná poloha, geologické podložie, klíma ale aj nepretržité ľudské aktivity dali za vznik jedinečnej biodiverzite. Po tom čo v 50tych rokov 20. st. zaniklo tradičné využívanie svahov Devínskej Kobyly, na pastvu hospodárskych zvierat, začalo územie intenzívne zarastať náletovými a často aj inváznymi rastlinami. Dlhodobým cieľom ochranárov bolo prinavrátiť tradičnú pastvu na Devínsku Kobylu.
Od roku 2013 sa tento cieľ podarilo naplniť a vďaka spolupráce BROZ a ŠOP SR sa objavilo prvé stádo cca. 40 kôz.
Pastva je štandardný a v súčasnosti najvhodnejší spôsob ako udržiavať lúčne a lesostepné územia. Sú to územia, ktorých bohatstvo vzniklo práve prítomnosťou a aktivitami človeka najmä v podobe spásania. To isté platí aj pre Devínsku Kobylu, kde od kedy skončila pastva v polovici minulého storočia, územie intenzívne zarastá kríkmi ako aj inváznymi druhmi rastlín. Ak by sa neurobilo nič, o 20 rokov by sme na väčšine plochy mali iba kompaktné porasty kríkov, tak ako už aj teraz je vidno na niektorých plochách. Z takto pozmeneného biotopu by vymizli všetky tie vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré robia toto miesto jedinečným.
Výrub nepôvodných drevín (borovica čierna, jaseň mánový) je súčasťou štandardného manažmentu lesostepných biotopov. Žiaľ neuváženou výsadbou v minulom storočí došlo k priamemu znehodnoteniu týchto cenných biotopov, a tak je nutné v dnešnej dobe pristúpiť k ich obnove. Uvedomujeme si že výrub zdravých drevín v prírodnej rezervácií môže vyvolať negatívne dojmy, avšak v tomto prípade treba zohľadniť potrebu predmetu ochrany, ktorý je jedinečný z celoslovenského hľadiska. Neporovnateľne výšia intenzita výrubov prebieha v okolitých hospodárskych lesoch, ktorej motívom je hospodársky záujem. V tomto prípade sa jedná len o záujem ochrany prírody, ktorých cieľom je obnova lesostepného charakteru územia.
Pastvou sa potláča zarastanie lokality krovinami, náletovými drevinami a inváznymi rastlinami. Bez nej by vzácne biotopy postupne zanikli a územie by prišlo o štatút chráneného územia, čo by v krajnom prípade mohlo viesť až postupnému zastavaniu územia. Pastva účinne potláča zmladenie kríkov, nakoľko kozy prednostne ohrýzajú mladé výhonky drevín. Vysoká bylinná vegetácia je tiež limitujúcim faktorom pre mnohé vzácne rastliny (áno aj poniklec, hlaváčik a kosatec), ktoré potrebujú slnečné otvorené stanovištia. Vďaka pastve nie sú prerastené vysokou trávou, v ktorej by postupne zanikli. V prípade Devínskej Kobyly, je pastva jedinou možnosťou starostlivosti o územie, nakoľko kosenie vzhľadom na terén nie je reálne. Pastva má naviac aj množstvo ďalších výhod oproti štandardnému koseniu: je rozložená v priestore a v čase – vzniká mozaika nedopaskov a naopak prepasených častí, prepasené časti sú dôležité pre klíčenie vzácnych druhov rastlín ako aj pre množstvo hmyzu, trus zvierat láka množstvo hmyzu a ten zas špecifické druhy vtákov, zvieratá fungujú tiež ako prenášači semien čím pomáhajú k rozširovaniu rastlín.
K osadeniu elektrického oplôtku na Devínskej Kobyle došlo po intenzívnej príprave, konzultácií a v súčinnosti s organizáciou ochrany prírody a krajiny - ŠOP SR. Oplôtok je súčasťou infraštruktúry pre riadenú pastvu, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav xerotermných biotopov daného chráneného územia. Územie je rozdelené na jednotlivé časti, tak aby sa dala pastva lepšie regulovať a aby sa lepšie dalo reflektovať aktuálne požiadavky ochrany prírody pre konkrétne plochy. Uvedomujeme si že elektrické oplôtky čiastočne bránia migrácií divej zvery, no snažíme sa aj toto riešiť formou otvárania oplôtkov na úsekoch, kde sú odsledované migračné trasy. Oplôtky sa otvárajú v čase keď tam neprebieha pastva.
S pozdravom
Zelená linka
Ministerstvo životného prostredia SR
Námestie Ľudovíta Štúra 1
81235 Bratislava
Ján
Systematicky sa takto narušuje fauna a celkový význam tohto prostredia. Donedávna sme tu videli často srnčiu zver diviakov . V poslednej dobe je toto možné vidieť len zriedka ,nakoľko činnosti v tejto lokalite plašia a tým nútia túto zver migrovať do iných lokalít v Malých Karpát. Takisto vtáctvo sa tu vyskytuje v dôsledku zásahu človeka v menšej miere ako v minulosti.