10. december 2020
Odpoveď samosprávy
Dobrý deň, pridávame odpoveď na Váš podnet:
Prvá trnavská mestská samospráva po roku 1989 vrátila uliciam, ktoré boli v období socializmu premenované, ich pôvodné historické názvy, resp. dala nové názvy uliciam, ktoré niesli pomenovania
súvisiace s komunistickou totalitou. Dnes už nezistíme, kto navrhol, aby táto ulica niesla meno
Konštantína Čulena a čím svoj návrh zdôvodnil, lebo s tým súvisiace záznamy nemáme k dispozícii.
Vieme len toľko, že práve tento prípad bol trochu kuriózny. Ulica totiž bola pôvodne pomenovaná po
Marekovi Čulenovi, vysokom funkcionárovi Komunistickej strany Československa, ktorý sa angažoval
v kolektivizácii poľnohospodárstva na Slovensku. Pravdepodobne preto, aby Trnavčania mali menej
problémov súvisiacich s touto zmenou, Čulenova ostala Čulenovou, lenže už nie podľa Mareka, ale
podľa Konštantína. Dnes môžeme len predpokladať, že sa to udialo v dobrom úmysle na základe
nedostatočnej znalosti jeho životopisu a diela (napr. kniha Po Svätoplukovi druhá naša hlava – život
Dr. Jozefa Tisu). Konštantína Čulena, publicistu a spisovateľa, ktorý musel zo Slovenska emigrovať,
automaticky považovali za prenasledovaného komunistickým režimom. To bola pravda, ale o dôvod
tohto prenasledovania, ani o detail, že Čulen emigroval už v marci 1945, sa zrejme vtedy bližšie
nezaujímali.
Nebola to jediná chyba v pomenovaní trnavských ulíc, ktorá sa v poprevratovej eufórii udiala.
Podobný problém sme už riešili v súvislosti s Ulicou Kornela Mahra. Návrh pomenovať po ňom ulicu
bol zaiste motivovaný jeho činnosťou v období socializmu, keď pôsobil ako okresný štátny
konzervátor prírody v Trnave, bol autorom odborných článkov a prednášok z oblasti ochrany
pamiatok a prírody, a popularizátorom ovocinárstva.
V Novinkách z radnice z času na čas uverejňujeme rozhovory so starými Trnavčanmi s cieľom
sprostredkovať súčasníkom ich spomienky na mesto a udalosti v čase ich detstva a mladosti.
Súčasťou jedného rozhovoru bola aj spomienka na Kornela Mahra z obdobia slovenského štátu:
Spomienky pamätníčky transportov do koncentračných táborov zo Športovej ulice, in: Novinky
z radnice, apríl 2019, str. 19-22
Citujeme z rozhovoru: „Kornel Mahr bol zamestnaný na železnici a bol členom Deutsche Partei.
Občas chodil k nám. Mama mala plnú záhradu ruží a on ich ošetroval. Takže občas bol u nás, prišiel
ich postrihať, ošetriť. Vždy nám rodičia hovorili, aby sme boli pred ním ticho a nič nehovorili. Keď
bola u nás Veruška Wertheimerová (pozn. ÚKaM: Jedna z dvoch starších sestier herečky Sone
Valentovej, obe zahynuli v koncentračnom tábore), rýchlo sme utekali na povalu a Veruške držali
pusu. Bolo to nielen vtedy, keď bol u nás Mahr, ale vždy, keď niekto zazvonil. Bolo všeobecne známe,
že bol antisemita a dodnes mám v pamäti obrázok už z obdobia po vojne. Boli sme všetci s rodičmi
na prechádzke a stretli sme Mahrovcov. Reč padla aj na vznik republiky v roku 1918. Povedal, že si
pamätá, keď prišiel ozbrojený vojenský vlak na trnavskú železničnú stanicu. Boli tam traja chlapci,
dobrovoľníci Čechoslováci z Moravy, vtedy tam ešte riadna armáda nebola. Išli do čakárne, tam ich
čakal Mahr a všetkých ich postrieľal. Dodnes si pamätám, ako sa Mahr v spomínanom rozhovore
pochválil, že: „Týmito rukami som ich postrieľal, nech sa páči, môžete ma ísť udať.“ Vedelo sa, že má
najmä z čias druhej svetovej vojny na svedomí kopu obyvateľov mesta. Každý bol rád, že sa vojna
skončila a skončili sa aj tieto jeho výčiny.“
Na základe tohto rozhovoru telefonovalo do redakcie NzR niekoľko Trnavčanov, ktorí potvrdili, že
Kornel Mahr, člen HSĽS, bol naozaj antisemita a udával gestapu Trnavčanov, ktorí neboli zástancami
slovenského štátu. Žiaľ, nikto z telefonujúcich nám nedal svoje spomienky a poznatky písomne.
Situáciu sme však museli riešiť, lebo aj primátor mesta Peter Bročka dostal list, v ktorom ho pisateľ
žiadal, aby ulica, ktorá nesie meno skompromitovaného Kornela Mahra, bola premenovaná. Oslovili
sme preto nášho osvedčeného spolupracovníka s prosbou, aby sa pokúsil vyhľadať bližšie informácie
z nám nedostupných archívnych zdrojov. Výsledkom bol ďalší článok v NzR:
Kornel Mahr – osobnosť Trnavy? In: Novinky z radnice, júl 2019, str. 11-13
„...Hneď po oslobodení Trnavy v apríli 1945 bolo proti K. Mahrovi na návrh Okresného národného
výboru (ONV) v Trnave začaté trestné stíhanie, keďže bol dôvodne podozrivý, že po obsadení
Slovenska nemeckým vojskom ako funkcionár Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v roku 1944
udával Gestapu občanov Trnavy zmýšľajúcich v československom duchu. Preto bol 15. apríla 1945
zaistený mestskou políciou a 27. apríla 1945 umiestnený v Štátnej väznici v Leopoldove...“
Ako si môžeme v článku prečítať, súd vypočul viacero svedkov, ale svedectvá zneli nielen
v neprospech Kornela Mahra, ale aj na jeho obhajobu.
A napokon „...Obžalobca OĽS v Trnave 27. marca 1946 navrhol zastaviť trestné stíhanie voči
obvinenému K. Mahrovi, keďže vyšetrovaním bolo zistené, že oznámená činnosť nespĺňala skutkovú
podstatu trestného činu...“
Aj keby sme mohli o správnosti tohto rozhodnutia pochybovať, na základe archívnych informácií sme
nezískali dostatočné odôvodnenie na zmenu názvu ulice, ktorá je po Kornelovi Mahrovi
pomenovaná. Podobne to asi bude, žiaľ, s Ulicou Konštantína Čulena, ktorý je tiež skompromitovaný
svojím kladným postojom k slovenskému štátu, aj tým, že bol poslancom prvého slovenského snemu.
V typicky totalitných voľbách, ktoré tomu predchádzali, sa hlasovalo len formou „áno / nie“ na
jedinej kandidátnej listine Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – strany slovenskej národnej jednoty
a obyvatelia Slovenska boli pred týmito voľbami dostatočne zastrašovaní, aby nenabrali odvahu
označiť možnosť „nie“. Aj v tomto prípade sa však snažíme získať viac informácií, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu názvu ulice. V dostupnom životopise je totiž uvedená jedna veta, ktorá môže
vrhnúť aj iné svetlo na Konštantína Čulena: „Po Salzburskom diktáte bol odvolaný z funkcie šéfa
Úradu propagandy a mal zakázané publikovať.“
Ak sa podarí zistiť ďalšie podrobnosti, o výsledku budeme informovať, a pravdepodobne spracujeme
na túto tému aj článok v Novinkách z radnice.
Zatiaľ Vám môžeme iba odporúčať, aby ste sa pokúsili získať pre svoju myšlienku viacero obyvateľov
tejto ulice, a prípadne oslovili aj firmy, ktoré na nej sídlia. Zmena názvu ulice ich totiž prinúti, aby si
vybavili znova všetky osobné doklady, menili záznamy o sídle firmy, kontaktné informácie atď.
S pozdravom
Úsek komunikácie a marketingu
Peter M.
- o Slovenskom národnom povstaní napísal toto (... a snáď netreba pripomínať, že Trnava by si obzvlášť mala ceniť odkaz SNP s poukazom na hrdinstvo Trnavskej posádky):
„...to nebola národná revolúcia, ale len prevrat, puč prežratých a ožratých karieristov s čiernymi železnými krížmi, ktorí, vidiac iný obrat vo vojne, napochytro zmenili kabát a chceli to, čo im slovenský štát dal, zachrániť. Bol to luteránsky puč“.
- o zločinnom Tisovom režime napísal toto:
„...nikdy sa Slováci nemali lepšie ako v ňom. Nikdy ... nemali toľko chleba, toľko možnosti vyniknúť, uplatniť sa ako v Slovenskej republike.“