Názov ulice

Zodpovednosť za riešenie: Trnava

Vyriešený
meno
Peter M. 17. apríla 2018

Rád by som sa opýtal kompetentných na MsÚ, z akého dôvodu je v Trnave pomenovaná ulica po vojnovom zločincovi Konštantínovi Čulenovi?

Konštantín Čulen bol exponent vojnového ľudáckeho režimu. Bol poslancom Slovenského snemu za HSĽS a "hovorcom" Tisovej klérofašistickej vlády. Neskôr viedol Úrad propagandy. V článkoch a prejavoch sa K. Čulen vždy zastával tzv. Slovak štátu a obhajoval Tisov klérofašistický režim. Tiso mu tiež v r. 1944 udelil vyznamenanie za zásluhy. Pred koncom vojny spoločne s Tisom utiekol do emigrácie do Rakúska, kde bol neskôr zatknutý. V r. 1948 bol v ČSR odsúdený na 30 rokov, stratu občianskych práv a konfiškáciu majetku.

17. apríl 2018

Peter M.

Len na doplnenie podnetu, krátko z výrokov a spisov Konštantína Čulena:

- o Slovenskom národnom povstaní napísal toto (... a snáď netreba pripomínať, že Trnava by si obzvlášť mala ceniť odkaz SNP s poukazom na hrdinstvo Trnavskej posádky):

„...to nebola národná revolúcia, ale len prevrat, puč prežratých a ožratých karieristov s čiernymi železnými krížmi, ktorí, vidiac iný obrat vo vojne, napochytro zmenili kabát a chceli to, čo im slovenský štát dal, zachrániť. Bol to luteránsky puč“.

- o zločinnom Tisovom režime napísal toto:

„...nikdy sa Slováci nemali lepšie ako v ňom. Nikdy ... nemali toľko chleba, toľko možnosti vyniknúť, uplatniť sa ako v Slovenskej republike.“
18. apríl 2018

Micro

A čo taký komunista Gábor Steiner alebo Štefan Fidlík?
18. apríl 2018

Peter M.

Suhlasím.
Neviem, ako sa po rôznych zmenách režimu v našej krajine vykonávala revízia názvov verejných priestranstiev, no predpokladám, že vždy sa pristúpilo k premenovaniu len pri tých najviac "okatých" prípadoch, akými v Trnave boli Hitlerova ulica, alebo potom zase Gottwaldovo námestie a Ul. Februárového víťazstva apod., a na ostatné sa skrátka zabudlo.
18. apríl 2018

Fredy

Prečo chcete zbytočne strpčovať život obyvateľom?
Zmeny názvu ulíc sú pre dotknutých obyvateľov vec veľmi ošemetná s dlhodobým negatívnym dopadom.

Nič netreba príliš preháńať, nemyslím si, že “a na ostatné sa skrátka zabudlo”.
Skôr prevládla racionalita.
18. apríl 2018

Peter M.

Chápem, že takáto záležitosť, akou je pomenovanie verejných priestranstiev, nie je zrovna pálčivým problémom medzi ľuďmi a chápem tiež, že drvivá väčšina obyvateľov absolútne nerieši, ktože to boli tie "význačné" osobnosti, po ktorých nesú meno ulice a námestia, ktorými dennodenne prechádzajú, či dokonca na ktorých sami bývajú.

Je mi tiež jasné, že každá zmena názvu verejného priestranstva je vec nemilá a nákladná pre všetkých: pre mesto, pre obyvateľov aj firmy.

Avšak domnievam sa, že slušnej krajine musí záležať aj na symboloch; na tom, akým osobnostiam spomedzi svojich radov vzdáva hold; na aké postavy z vlastnej minulosti poukazuje ako na vzory pre dnešok, pre dnešnú mládež. Aj vďaka tomu, že tento štát práve bohužiaľ nedáva dostatočný dôraz na skutočné hodnoty, tradície a výuku histórie (osobitne tej nedávnej), môžeme aktuálne sledovať taký markantný nárast politického extrémizmu u nás. Je to veľká chyba a nemali by sme sa tomu nečinne prizerať.
18. apríl 2018

Peter M.

Ad Vase vyjadrenie, Fredy:
"Nič netreba príliš preháňať..."

Ak takýto pohľad na vec pritiahnem silnejšie za vlasy, tak mať pomenovanú ulicu po masovom vrahovi by nebolo dobré, ale mať ulicu pomenovanú po vrahovi, ktorý zabil "len" 5-10 obetí, to je O.K.?
18. apríl 2018

Roman Krajčovič

Ako vieš čo bol Čuleň zač vy ste sa poznali? :D Ako možeš vediet ako sa žilo za Tisa žil si v tej dobe?Lebo potom by museli aj ulicu A.Hlinku zrušit :D Ked pišeš o HSĽS.
18. apríl 2018

kolombo

Keď bol raz Čulen odsúdený za trestné činy,tak bol zločinec.Boli to ľudia,ktorí sa mali postaviť vrahom-okupantom Nemcom.Namiesto toho parazitovali na vlastných občanoch,brali im majetky a ich životy.To že možno nejaká časť ľudí si žila dobre,neznamená,že na druhú časť ľudí budeme kašlať.
19. apríl 2018

Odpoveď samosprávy

Dobrý deň,
po roku 1989 došlo k výrazným zmenám v názvoch ulíc. Po ich schválení došlo na úrovni poslancov v roku 1999 k dohode, že vzhľadom na administratívnu náročnosť pre občanov a podnikateľov (občianske preukazy, pasy, obchodný register, kataster a iné doklady a inštitúcie) sa nebudú meniť názvy ulíc a budú sa schvaľovať iba názvy novovznikajúcich lokalít. V prípade, ak je námietka voči názvu ulice relevantná, je dôležité, aby ten, kto nie je spokojný s názvom ulice, podal návrh na Odbor organizačný a vnútornej správy so zdôvodnením zmeny názvu. Na základe návrhu môže tento odbor predložiť návrh komisii a v prípade kladného odporúčania bude prednesený na zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré ho prerokuje a môže schváliť.

Pavol Tomašovič
poradca primátora pre kultúru a hovorca Mesta Trnava
19. apríl 2018

Peter M.

Ďakujem za odpoveď.
Návrh na OOaVS MsU bol podaný.
04. november 2020

Peter M.

VZHĽADOM NA TO, ŽE Z MESTSKÉHO ÚRADU NA MÔJ PODNET NEPRIŠLA DO DNEŠNÉHO DŇA ABSOLÚTNE ŽIADNA REAKCIA A VZHĽADOM NA TO, ŽE SA PRÁVE V MÉDIÁCH OBJAVILA TÁTO SPRÁVA:

4. novembra 2020 11:41
Komunistický režim by sa mal po novom označovať ako odsúdeniahodný, zločinný a nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody, vyplýva z novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú schválili poslanci.

Zároveň osádzanie pamätníkov, ktoré oslavujú komunistický, nacistický či fašistický režim, a pomenovávanie ulíc po predstaviteľoch týchto režimov sa má zakázať.

Nová legislatíva hovorí, že Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a zavrhnutiahodnými organizáciami, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a demokratického systému.

Novela zakazuje umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov.

Takisto sa to zakazuje pri predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. Za predstaviteľov sa budú považovať členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989.

Má ísť tiež o osoby, ktoré boli členmi orgánov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na župnej a vyššej úrovni, príslušníkov bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch v období od 14. marca 1939 do 9. mája 1945.

Zakazuje sa aj pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto režimov. Zákazy sa nemajú vzťahovať na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti danému režimu alebo do protifašistického odboja. (tasr)

OČAKÁVAM, ŽE MESTO TRNAVA ZAČNE KONAŤ V SÚVISLOSTI S OZNAČENOU ULICOU, ALE AJ ĎALŠÍMI ULICAMI V NAŠOM MESTE
10. december 2020

Odpoveď samosprávy

Dobrý deň, pridávame odpoveď na Váš podnet:

Prvá trnavská mestská samospráva po roku 1989 vrátila uliciam, ktoré boli v období socializmu premenované, ich pôvodné historické názvy, resp. dala nové názvy uliciam, ktoré niesli pomenovania
súvisiace s komunistickou totalitou. Dnes už nezistíme, kto navrhol, aby táto ulica niesla meno
Konštantína Čulena a čím svoj návrh zdôvodnil, lebo s tým súvisiace záznamy nemáme k dispozícii.
Vieme len toľko, že práve tento prípad bol trochu kuriózny. Ulica totiž bola pôvodne pomenovaná po
Marekovi Čulenovi, vysokom funkcionárovi Komunistickej strany Československa, ktorý sa angažoval
v kolektivizácii poľnohospodárstva na Slovensku. Pravdepodobne preto, aby Trnavčania mali menej
problémov súvisiacich s touto zmenou, Čulenova ostala Čulenovou, lenže už nie podľa Mareka, ale
podľa Konštantína. Dnes môžeme len predpokladať, že sa to udialo v dobrom úmysle na základe
nedostatočnej znalosti jeho životopisu a diela (napr. kniha Po Svätoplukovi druhá naša hlava – život
Dr. Jozefa Tisu). Konštantína Čulena, publicistu a spisovateľa, ktorý musel zo Slovenska emigrovať,
automaticky považovali za prenasledovaného komunistickým režimom. To bola pravda, ale o dôvod
tohto prenasledovania, ani o detail, že Čulen emigroval už v marci 1945, sa zrejme vtedy bližšie
nezaujímali.

Nebola to jediná chyba v pomenovaní trnavských ulíc, ktorá sa v poprevratovej eufórii udiala.
Podobný problém sme už riešili v súvislosti s Ulicou Kornela Mahra. Návrh pomenovať po ňom ulicu
bol zaiste motivovaný jeho činnosťou v období socializmu, keď pôsobil ako okresný štátny
konzervátor prírody v Trnave, bol autorom odborných článkov a prednášok z oblasti ochrany
pamiatok a prírody, a popularizátorom ovocinárstva.

V Novinkách z radnice z času na čas uverejňujeme rozhovory so starými Trnavčanmi s cieľom
sprostredkovať súčasníkom ich spomienky na mesto a udalosti v čase ich detstva a mladosti.
Súčasťou jedného rozhovoru bola aj spomienka na Kornela Mahra z obdobia slovenského štátu:
Spomienky pamätníčky transportov do koncentračných táborov zo Športovej ulice, in: Novinky
z radnice, apríl 2019, str. 19-22
Citujeme z rozhovoru: „Kornel Mahr bol zamestnaný na železnici a bol členom Deutsche Partei.
Občas chodil k nám. Mama mala plnú záhradu ruží a on ich ošetroval. Takže občas bol u nás, prišiel
ich postrihať, ošetriť. Vždy nám rodičia hovorili, aby sme boli pred ním ticho a nič nehovorili. Keď
bola u nás Veruška Wertheimerová (pozn. ÚKaM: Jedna z dvoch starších sestier herečky Sone
Valentovej, obe zahynuli v koncentračnom tábore), rýchlo sme utekali na povalu a Veruške držali
pusu. Bolo to nielen vtedy, keď bol u nás Mahr, ale vždy, keď niekto zazvonil. Bolo všeobecne známe,
že bol antisemita a dodnes mám v pamäti obrázok už z obdobia po vojne. Boli sme všetci s rodičmi
na prechádzke a stretli sme Mahrovcov. Reč padla aj na vznik republiky v roku 1918. Povedal, že si
pamätá, keď prišiel ozbrojený vojenský vlak na trnavskú železničnú stanicu. Boli tam traja chlapci,
dobrovoľníci Čechoslováci z Moravy, vtedy tam ešte riadna armáda nebola. Išli do čakárne, tam ich
čakal Mahr a všetkých ich postrieľal. Dodnes si pamätám, ako sa Mahr v spomínanom rozhovore
pochválil, že: „Týmito rukami som ich postrieľal, nech sa páči, môžete ma ísť udať.“ Vedelo sa, že má
najmä z čias druhej svetovej vojny na svedomí kopu obyvateľov mesta. Každý bol rád, že sa vojna
skončila a skončili sa aj tieto jeho výčiny.“

Na základe tohto rozhovoru telefonovalo do redakcie NzR niekoľko Trnavčanov, ktorí potvrdili, že
Kornel Mahr, člen HSĽS, bol naozaj antisemita a udával gestapu Trnavčanov, ktorí neboli zástancami
slovenského štátu. Žiaľ, nikto z telefonujúcich nám nedal svoje spomienky a poznatky písomne.
Situáciu sme však museli riešiť, lebo aj primátor mesta Peter Bročka dostal list, v ktorom ho pisateľ
žiadal, aby ulica, ktorá nesie meno skompromitovaného Kornela Mahra, bola premenovaná. Oslovili
sme preto nášho osvedčeného spolupracovníka s prosbou, aby sa pokúsil vyhľadať bližšie informácie
z nám nedostupných archívnych zdrojov. Výsledkom bol ďalší článok v NzR:
Kornel Mahr – osobnosť Trnavy? In: Novinky z radnice, júl 2019, str. 11-13
„...Hneď po oslobodení Trnavy v apríli 1945 bolo proti K. Mahrovi na návrh Okresného národného
výboru (ONV) v Trnave začaté trestné stíhanie, keďže bol dôvodne podozrivý, že po obsadení
Slovenska nemeckým vojskom ako funkcionár Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v roku 1944
udával Gestapu občanov Trnavy zmýšľajúcich v československom duchu. Preto bol 15. apríla 1945
zaistený mestskou políciou a 27. apríla 1945 umiestnený v Štátnej väznici v Leopoldove...“
Ako si môžeme v článku prečítať, súd vypočul viacero svedkov, ale svedectvá zneli nielen
v neprospech Kornela Mahra, ale aj na jeho obhajobu.
A napokon „...Obžalobca OĽS v Trnave 27. marca 1946 navrhol zastaviť trestné stíhanie voči
obvinenému K. Mahrovi, keďže vyšetrovaním bolo zistené, že oznámená činnosť nespĺňala skutkovú
podstatu trestného činu...“

Aj keby sme mohli o správnosti tohto rozhodnutia pochybovať, na základe archívnych informácií sme
nezískali dostatočné odôvodnenie na zmenu názvu ulice, ktorá je po Kornelovi Mahrovi
pomenovaná. Podobne to asi bude, žiaľ, s Ulicou Konštantína Čulena, ktorý je tiež skompromitovaný
svojím kladným postojom k slovenskému štátu, aj tým, že bol poslancom prvého slovenského snemu.
V typicky totalitných voľbách, ktoré tomu predchádzali, sa hlasovalo len formou „áno / nie“ na
jedinej kandidátnej listine Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – strany slovenskej národnej jednoty
a obyvatelia Slovenska boli pred týmito voľbami dostatočne zastrašovaní, aby nenabrali odvahu
označiť možnosť „nie“. Aj v tomto prípade sa však snažíme získať viac informácií, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu názvu ulice. V dostupnom životopise je totiž uvedená jedna veta, ktorá môže
vrhnúť aj iné svetlo na Konštantína Čulena: „Po Salzburskom diktáte bol odvolaný z funkcie šéfa
Úradu propagandy a mal zakázané publikovať.“

Ak sa podarí zistiť ďalšie podrobnosti, o výsledku budeme informovať, a pravdepodobne spracujeme
na túto tému aj článok v Novinkách z radnice.

Zatiaľ Vám môžeme iba odporúčať, aby ste sa pokúsili získať pre svoju myšlienku viacero obyvateľov
tejto ulice, a prípadne oslovili aj firmy, ktoré na nej sídlia. Zmena názvu ulice ich totiž prinúti, aby si
vybavili znova všetky osobné doklady, menili záznamy o sídle firmy, kontaktné informácie atď.

S pozdravom

Úsek komunikácie a marketingu

Diskusia

Pridajte obrázky
Prihlásený ako

Pridaním komentáru súhlasím s pravidlami používania