07. máj 2013
Odpoveď samosprávy
Mesto Trnava ako orgán územného plánovania a príslušný stavebný úrad malo vždy záujem o kvalitnú obnovu bytových domov ale aj o kvalitu prostredia a vzhľad domov.
Zatepľovanie fasád bytových domov sa uskutočňuje na základe vydaných stavebných povolení, ktoré vydáva stavebný úrad. V priebehu schvaľovacieho procesu sa ku každému projektu vyjadruje odbor územného rozvoja a koncepcií.
Odbor územného rozvoja a koncepcií už v prvopočiatkoch procesu zatepľovania vykonal pasportizáciu bytových domov, nafotil ich, aby mohol konzultovať a usmerňovať farebnosť v území.
Pri prvých vydaných stavebných povoleniach, nakoľko investori boli v časovej tiesni, pretože požadovali dotácie z ŠFRB a museli stíhať termíny, dokumentácie neobsahovali farebné riešenie. Vzhľadom na to bolo v rozhodnutiach stanovené, že pred realizáciou si prídu farebnosť investori alebo ich zástupcovia odsúhlasiť na odbor územného rozvoja a koncepcií. Toto bolo aj podmienkou kolaudácie. Niektorí prišli pred realizáciou farebného náteru, ale stávalo sa, že až po jeho zrealizovaní podľa svojich predstáv. Preto po dohode so stavebným úradom od roku 2011 je súčasťou dokumentácie aj projekt farebného riešenia a je podmienkou vydania stavebného povolenia. Dokumentáciu väčšinou spracovávajú stavební inžinieri, tí osvietenejší pošlú návrh pred konečným dopracovaním na odsúhlasenie, nakoľko všetci nemusia mať to najlepšie farebné videnie a cítenie, prípadne neštudovali koloristiku, ktorá je jedným z predmetov štúdia na fakulte architektúry. A aj keď projektanti majú cit pre farby sa stáva, že svoj vkus im nanútia majitelia bytov alebo stavebné firmy, ktorým zostala farba z predchádzajúcej realizácie a bez ohľadu na už zrealizované zateplenia. Prax je zvyčajne taká, že si majitelia vyberú z troch návrhov spracovaných projektantom alebo stavebnou firmou a potom ho predložia na odsúhlasenie a veľakrát je to „omyl“, ktorý nielen farbou ale aj členením narúša tektoniku obytného domu a ktorý je potrebné korigovať. A potom nasleduje „naťahovanie sa“ o farebnú paletu a jej intenzitu. Tí uvedomelejší alebo tí čo rešpektujú odborný názor si dajú vysvetliť a pochopia a súhlasia. Ďalší sa tvária, že súhlasia a spravia si po svojom, prípadne sa hneď začnú oháňať tým, že oni si to platia a prečo by nemohli mať to čo chcú. Najčastejšie argumenty sú tie, že: “ Všetko bolo sivé za socializmu, my chceme farby“ alebo „My chceme byť iní“.
Tento stav je výsledkom dlhodobého spoločenského marazmu a s odkazom na demokraciu aj nerešpektovania žiadnych princípov a autorít. Vo vyspelých krajinách, kde sa samozrejme dá oprieť aj o legislatívu je bežné, že stavebný úrad dá majiteľovi vybrať z dvoch farieb a ten to aj rešpektuje.
Mrzí nás tento stav aj vzhľadom na to, že mesto sa zapojilo do projektu Mestá odolné na dopady zmeny klímy – trnavská inšpirácia a práve intenzívna farebnosť fasád je jedným z momentov zvyšovania globálneho otepľovania, nakoľko farba vplýva na prehrievanie. Veľmi sýte, až tmavé odtiene povrchových úprav svetla pohlcujú a logicky odrážajú len menšiu časť dopadajúcej energie.
Tmavé povrchové úpravy zabezpečujú ich vlastné „prehrievanie“ v letnom období a tým zvyšujú teplotný gradient. Dôsledkom toho je väčšie teplotné namáhanie a časom i únavové zaťaženie, ktoré sa uvoľňuje vo forme trhlín.
Ideálnym riešením pri obnove a výstavbe bytových domov a aj rodinných domov by bola najnižšia intenzita jednotlivých farieb (podľa konkrétnych vzorkovníkov) aspoň na 90% fasády s povoleným doplnkom farby silnejšej intenzity (o jeden dva odtiene).
Samozrejme je aj rozdiel medzi jednotlivými sídliskami, kde napr. Prednádražie si udržalo pomerne triezve riešenia obnovy bytových domov, tak isto je rozdiel medzi projektantami, niektorí chodia konzultovať všetky aj drobné zmeny alebo posielajú návrhu mailom a dohoda s nimi je vždy možná, takisto aj s majiteľmi bytových domov.
Sme si vedomí aj toho faktu, že názory na architektonické a tým aj farebné stvárnenie domov sa líšia nielen medzi laickou verejnosťou ale aj medzi odborníkmi a preto dosiahnuť všeobecnú spokojnosť v danej oblasti nie je možné.
Mestský úrad v Trnave, Ing. Iveta Miterková, vedúca odboru stavebného a životného prostredia
Ing.arch. Eva Hulmanová, odbor územného rozvoja a koncepcií
nada